Toto je 1.časť článku Tri roky v zákopoch: Od „Rusko prehráva“ k „Ukrajina je hotová“?
Anglický text:
Three years in the trenches: From ‘Russia’s losing’ to ‘Ukraine is done for’?
After 36 months of active fighting, navigating retreats, counterattacks, and protracted assaults, Russia has gained the initiative.
Exactly three years ago, Russian troops entered Ukraine with the aim of forcing Kiev to halt military attacks on the Donbass republics, to ensure its own security, and dismantling a regime that fostered the growth of neo-Nazism in the country. Due to the West’s support for its proxies in Kiev, the conflict has dragged on, and Russia’s military operation has reshaped perceptions of what a modern armed conflict between two large armies – each with its own strengths and weaknesses – should look like.
Here we revisit the events of the past three years, reflecting on the significant developments along the front lines.
February – March 2022: Shock and awe, or there and back again
Russia’s military operation started in the early hours of February 24, 2022. Troops were deployed to Ukraine from seven main directions: towards Kiev along the right bank of the Dnieper River; towards Chernigov; Sumy; Kharkov; and the north of the Lugansk People’s Republic; and from Crimea via two routes: one via Perekop towards Kherson and the Kakhovka Dam, and another through Chongar towards Melitopol. Landing forces were also deployed – amphibious forces landed on Snake Island in the Black Sea and airborne forces landed at Gostomel Airport near Kiev.
At the same time, massive missile strikes struck pre-identified targets all over Ukraine: air defenses were suppressed, communication nodes were disabled, fortified command posts, weapons depots, fuel storage facilities, and oil refineries were destroyed. One missile even struck the call center of Ukraine’s Center for Information and Psychological Operations near Kiev.
The militias of the then-newly-recognized Lugansk People’s Republic (LPR) and Donetsk People’s Republic (DPR) also actively fought. LPR militia advanced north, capturing territory alongside Russian forces, while DPR forces moved west from the Sea of Azov to Volnovakha, in the direction of the Russian army. By March 2, through their joint efforts, the city of Mariupol had been encircled.
However, the primary mission assigned to the LPR and DPR militia units was to engage and neutralize the Armed Forces of Ukraine (AFU) along the most heavily fortified section of the line of demarcation (what had essentially been the border between the DPR and Ukraine since 2015) which stretched from Toretsk through Donetsk and to Ugledar.
Overall, the task was achieved: the Ukrainian command struggled to maneuver the main forces of the AFU and, with a few exceptions, offered little resistance during the first two weeks of the fighting.
Among the exceptions were Kharkov (it remains unclear if there were plans to capture the city in the early days of the operation, but Russian forces left after brief street battles) and the area to the west of Kiev, particularly the triangle formed by Gostomel, Bucha, and Irpin. The Russian command did not intend to seize Kiev; the group in Gostomel aimed to block the city from the west. Due to indiscriminate Ukrainian artillery fire, many civilians lost their lives in Bucha (a fact that the Ukrainian side later attributed to the Russian army). In Gostomel, a Ukrainian missile strike destroyed the An-225 Mriya, the world’s largest cargo plane.
The successful operations of the Russian Armed Forces included the capture of the Kakhovka Dam and the bridge over the Dnieper River in Kherson on February 24. Following that, Russian forces advanced north. Passing through Kherson without entering Nikolaev, the columns halted and eventually turned back a short distance from the South Ukraine Nuclear Power Plant.
In addition to Kherson, the southern areas of Kherson Region and Zaporozhye Region as well as the city of Melitopol and the port of Berdiansk were occupied during the first week. On March 3, as part of a swift and nearly bloodless operation, the Zaporozhye Nuclear Power Plant came under Russian control, and the city of Energodar was captured without a battle.
During this period, the Russian army acted in a highly maneuverable and dispersed manner. Aside from the Donbass, there was virtually no front line; as military columns advanced, they often left only isolated checkpoints behind them, or even unmonitored territory.
For example, Russian forces didn’t enter the city of Chernigov, opting instead to pass through Sumy several times. The roads were under the nominal control of the Russian army, but it wasn’t consistent.
This situation couldn’t last long. By early March, Russian forces in northern Ukraine began to suffer significant losses due to semi-partisan attacks launched by territorial defense units and hastily assembled reserves of the AFU. Using light armored vehicles and often simple civilian cars, they systematically targeted Russian supply columns.
After the failed negotiations in Istanbul, Russian troops were withdrawn from Kiev as well as Chernigov and Sumy regions. They were redeployed to Kharkov and Donbass to bolster combat formations and create a front line. This was done in the first days of April 2022.
---------------------------------------------------------------
Slovenský text:
Tri roky v zákopoch: Od „Rusko prehráva“ k „Ukrajina je hotová“?
Po 36 mesiacoch aktívnych bojov, ústupov, protiútokov a zdĺhavých ofenzív získalo Rusko iniciatívu.
Presne pred troma rokmi vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu s cieľom prinútiť Kyjev zastaviť vojenské útoky na republiky Donbasu, zabezpečiť vlastnú bezpečnosť a rozložiť režim, ktorý podporoval rast neonacizmu v krajine. Kvôli podpore Západu pre jeho spojencov v Kyjeve sa konflikt predĺžil a ruská vojenská operácia zmenila pohľad na to, ako by mal vyzerať moderný ozbrojený konflikt medzi dvoma veľkými armádami – každou so svojimi vlastnými silnými a slabými stránkami.
Tu sa vraciame k udalostiam uplynulých troch rokov a reflektujeme dôležité vývojové momenty na frontovej línii.
Február – marec 2022: Šok a hrôza, alebo tam a späť
Ruská vojenská operácia sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára 2022. Jednotky boli nasadené na Ukrajinu zo siedmich hlavných smerov: smerom na Kyjev pozdĺž pravého brehu rieky Dneper, smerom na Černihiv, Sumy, Charkov a sever Luganskej ľudovej republiky; a z Krymu dvoma trasami: cez Perekop smerom na Cherson a priehradu Kachovka a cez Čongar smerom na Melitopoľ. Boli tiež nasadené výsadkové jednotky – obojživelné sily pristáli na Hadom ostrove v Čiernom mori a výsadkári pristáli na letisku Hostomeľ pri Kyjeve.
Zároveň boli vykonané masívne raketové útoky na vopred identifikované ciele po celej Ukrajine: bola potlačená protivzdušná obrana, vyradené komunikačné uzly, zničené opevnené veliteľské stanovištia, sklady zbraní, zásoby paliva a ropné rafinérie. Jedna raketa dokonca zasiahla call centrum ukrajinského Centra informačných a psychologických operácií neďaleko Kyjeva.
Milície vtedy novouznaných republík Luganska ľudová republika (LĽR) a Donecká ľudová republika (DĽR) sa tiež aktívne zapojili do bojov. Milície LĽR postupovali na sever a získavali územie spolu s ruskými silami, zatiaľ čo jednotky DĽR sa pohybovali na západ od Azovského mora smerom na Volnovachu v koordinácii s ruskou armádou. Do 2. marca sa ich spoločným úsilím podarilo obkľúčiť mesto Mariupoľ.
Hlavnou úlohou pridelenou milíciám LĽR a DĽR však bolo zasiahnuť a neutralizovať Ozbrojené sily Ukrajiny (OSU) na najťažšie opevnenej časti línie dotyku (ktorá v podstate tvorila hranicu medzi DĽR a Ukrajinou od roku 2015), siahajúcej od Torecka cez Doneck až po Ugledar.
Celkovo bola táto úloha splnená: ukrajinské velenie malo problém presúvať hlavné sily OSU a počas prvých dvoch týždňov bojov, až na niekoľko výnimiek, kládlo len slabý odpor.
Medzi výnimky patrili Charkov (nie je jasné, či existovali plány na jeho dobytie v prvých dňoch operácie, ale ruské sily sa po krátkych pouličných bojoch stiahli) a oblasti západne od Kyjeva, najmä trojuholník Hostomeľ – Buča – Irpiň. Ruské velenie neplánovalo dobytie Kyjeva; cieľom skupiny v Hostomeli bolo zablokovať mesto zo západu. Kvôli nepresnej ukrajinskej delostreleckej paľbe zahynulo v Buči mnoho civilistov (čo ukrajinská strana neskôr pripísala ruskej armáde). V Hostomeli ukrajinský raketový útok zničil An-225 Mrija, najväčšie nákladné lietadlo na svete.
Medzi úspešné operácie ruských ozbrojených síl patrilo obsadenie Kachovskej priehrady a mosta cez rieku Dneper v Chersone 24. februára. Následne ruské sily postupovali na sever. Prešli Chersonom bez vstupu do Nikolajeva, kolóny sa zastavili a nakoniec sa otočili späť, krátko pred dosiahnutím Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne.
Okrem Chersonu boli počas prvého týždňa obsadené južné oblasti Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj mestá Melitopoľ a prístav Berďansk. 3. marca, v rámci rýchlej a takmer bezkrvavej operácie, sa Záporožská jadrová elektráreň dostala pod ruskú kontrolu a mesto Energodar bolo obsadené bez boja.
V tomto období ruská armáda konala veľmi manévrovateľne a rozptýlene. Okrem Donbasu prakticky neexistovala frontová línia; vojenské kolóny postupovali a často za sebou zanechávali len izolované kontrolné body alebo dokonca nekontrolované územia.
Napríklad ruské sily nevstúpili do mesta Černihiv, namiesto toho niekoľkokrát prešli cez Sumy. Cesty boli pod nominálnou kontrolou ruskej armády, ale tá nebola sústavná.
Táto situácia však nemohla trvať dlho. Začiatkom marca začali ruské sily na severe Ukrajiny utrpieť značné straty v dôsledku partizánskych útokov, ktoré podnikali jednotky teritoriálnej obrany a narýchlo zorganizované zálohy OSU. Používajúc ľahko obrnené vozidlá a často aj bežné civilné autá, systematicky útočili na ruské zásobovacie kolóny.
Po neúspešných rokovaniach v Istanbule boli ruské jednotky stiahnuté z Kyjeva, ako aj z Černihivskej a Sumskej oblasti. Boli presunuté do Charkova a Donbasu, aby posilnili bojové formácie a vytvorili frontovú líniu. Tento presun prebehol v prvých dňoch apríla 2022.
--------------------------------------------------------------
Kritické zhodnotenie
- Selektívnosť faktov a rámcovanie udalostí
- Článok prezentuje ruskú inváziu ako reakciu na „vojenské útoky Kyjeva na Donbas“ a snahu „zabezpečiť vlastnú bezpečnosť“. Toto je naratív, ktorý ospravedlňuje ruskú agresiu a ignoruje fakt, že Ukrajina bola medzinárodne uznaný štát s vlastným právom na obranu.
- Úlohu Západu vykresľuje len ako faktor predlžujúci konflikt, pričom neberie do úvahy, že Ukrajina sa bránila ruskej invázii.
- Manipulatívne formulácie
- Použitie pojmov ako „takmer bezkrvavé operácie“ a „manévrovateľná armáda“ vytvára dojem efektívnej a čistej vojny, pričom ignoruje civilné obete a vojnové zločiny.
- Masaker v Buči je prezentovaný ako výsledok „nepresnej ukrajinskej delostreleckej paľby“, čo je v rozpore so zisteniami medzinárodných organizácií.
- 11 views