Odjazd

Rozkaz k pohybu pluku nikoho neprekvapil. Dňa 1.marca 1918 stál 7. strel. Tatranský pluk pripravený k odjazdu.

Pretože ruský veliteľ pluku plk. Smuglov preukázal málo záujmu o budúci osud pluku, bolo velenie pluku po taktickej stránke, rozhodnutím dôstojníckeho zboru zverené kapitánovi Kadlecovi, ktorý dňa 2.marca 1918 vydal tento rozkaz:

»Jsme v podvečer dlouhé cesty, jakou dosud žádna armáda nekonala. Od zdárného výsledku, zdárného pochodu závisí nejen životy Vaše, ale i osud československého národa. Nadešel okamžik, kdy každý z nás musí se ukázati mužem pevné vůle. Každý na své místo! Každý plň svedomite svoji povinnost, neboť naše síla jest pouze v jednote a tu možno udržeti pouze disciplinovanou organisovaností. Každý plň s dôverou a bez výhrady dané príkazy, neboť polovičatost jest naše záhuba.

Proti tomu, kdo neukáže porozumení k tomuto apelu a bude rušiti kázeň tím, že se zprotiví príkazu skutkem anebo hrubými slovy i posunky, bude zakročeno bezohledne. Přikazuji všem predstaveným i z úrední moci jednajícím, počínaje strelcem-náčelníkem dozoru až do nejvyšších představených, vynutiti plnení príkazu k udržovaní pořádku bezohledným používáním zbrane.

Vedomi jsouce si zodpovednosti, která na nás spočívá, buďme na svých místech!«

Celkový stav pluku bol v dobe odjazdu z Ukrajiny 165 dôstojníkov, 2895 strelcov a 216 koní.

V nedeľu 3.marca 1918, v deň podpísania Brest – Litovského mieru, opustil 7.pluk svoju kolísku, mestečko Berezan. Dobrovoľníci v noci z 3. na 4.marca odviezli všetok majetok pluku do nákladných vagónov na niekoľko verst vzdialenú stanicu. Sami ťahali vozy snehom a blatom v temnej noci. Obyvateľstvo sa k nám chovalo nepriateľsky, na prosby o zapožičanie koní odpovedalo vyhrážkami a násilím.

S prvými zábleskmi nasledujúceho dňa, 4.marca, opúštali sme Berezanskú stanicu. Bolševici odišli už 3.marca, ponechávajúc naše vojsko medzi sebou a nastupujúcimi nemeckými vojskami.