Spomienky: Ivan D.

Submitted by starosta on Tue, 04/24/2018 - 15:16
Autor príspevku

Prvé náznaky augustových udalostí 1968 som pocítil na ceste z nórskeho Larkollenu, kde som bol mesiac ako dobrovoľník v detskom domove. Do Bratislavy som šiel dokončiť diplomovku v rámci ukončenia štúdia na Technickej univerzite (vtedy SVŠT). Všetky vlaky mali niekoľkohodinové meškanie – v tom čase prebiehali rokovania s Brežnevom v Čiernej nad Tisou. Zanedlho sa hranice uzavreli s výnimkou vstupu ozbrojených spojencov.

Na 21.8. sme mali viacerí zakúpené vstupenky do cirkusu Humberto, ale predstavenie bolo po cca 10 minútach zrušené. Večer sa zakázalo chodiť po uliciach.

Na druhý deň sme vyrazili do Petržalky, kde na veľkom priestore parkovalo množstvo tankov a obrnených vozidiel. Ich posádky sme presviedčali, že už nie sú v Maďarsku a že nie sme kontrarevolucionári . Velitelia ich predtým intenzívne pripravovali na boj s triednymi nepriateľmi a boli z toho všetkého zmätení,  vystrašení a nechápali, čo sa vlastne deje. Starší vojaci v bulharskej posádke hovorili, že boli povolaní rovno od sústruhov a ani nevedeli, kam ich posielajú.

Keď sa začali šíriť správy, že Rusi obsadzujú bratislavský rozhlas, televíziu a riadiace inštitúcie, napadlo ma ako člena fakultného rádioklubu OK3KFF uchrániť vysielaciu techniku od konfiškácie a presťahovať  ju.  Ponúkol sa jeden zamestnanec školy, že poskytne ako úkryt svoj vidiecky dom v blízkej dedine. Všetko sme narýchlo zbalili do viacerých kufrov a so spolužiakmi (vrátane Bulharov, s ktorými som býval), sme ich nenápadne po jednom previezli vlakom do onej dediny.

Tam sme to nainštalovali a dali sa informovať svet o udalostiach v Bratislave.

Po nejakom čase sme rozhlasový vysielač vrátili späť na Elektrofakultu, školu som ukončil a nastúpil na ročnú vojenskú službu do stredných Čiech. Jedného dňa mi oznámili návštevu na bráne. Na moje prekvapenie bol tou nečakanou návštevou náš odborný asistent, ktorý mal vtedy administratívne pridelenú mimoškolskú činnosť. Prišiel tam súkromne na svojom trabante s pripraveným prehlásením v mojom mene, že sa on akcie presťahovania vysielača a ani žiadnej protisocialistickej akcie nezúčastnil.

Z jeho strany to bol zúfalý pokus o záchranu čistoty kádrového materiálu a svojej pozície na škole, čo mu aj pomohlo. Nakoniec som aj ja z toho vyviazol iba so zákazom udelenia licencie na súkromnú rádioamatérsku činnosť.

Ivan D.

Roky spomenuté v texte