Kde ste boli a čo ste práve robili, keď ste sa dozvedeli o invázii vojsk Varšavskej Zmluvy do Česko-Slovenska?
Bolo to v čase keď sme sa už pripravovali na štátnice a obhajoby diplomovky a tuším s Ivanom H. som bol na MG, niekde na prízemí, čo to bolo "I-čko?", na dvojke, č.izby si už nepamätám. Bolo 20.augusta 1968 večer okolo 22.hod. a na izbe s nami sa rozprával aj Roman Z., ktorý sa potom porúčal a že ide (na trojku izbu) spať. Ešte som mu povedal: "Roman, zhasni nám svetlo a dobrú noc!" Zhasol a odišiel vedľa. Ja som sa na válende prikryl paplónom a obrátil ku stene. Netrvalo dlho, asi len 10-15 minút, dvere na našej izbe sa rozleteli, v nich vystrašený Roman, pác po vypínači, svetlo a - "Chlapi vstávajte, je vojna!" Skočil k drôťáku a gombík vytočil naplno...a už hlásili, že ...vojská Varšavskej zmluvy...atď.
Vyskočili sme spod paplónov a voľakto práve vtedy otvoril dvere z chodby a... "Poďte sa pozrieť na koniec chodby...!" Len tak v trenírkach sme vybehli na koniec chodby a ku oknám, ktoré smerovali na Februárku a už sme v pouličnom osvetlení videli tanky, označené bielym pásom, ako si to šinú smerom na ChZJD. Dlho do noci sme ostali počúvať rozhlas po drôte a diskutovali sme o tom, čo sa stalo...
Aká bola Vaša prvá reakcia?
Prvá reakcia? Aj keď som už bol dosť rozospatý, nechcelo sa mi veriť Romanovým slovám o tom, že je vojna. Keď som potom videl hučiace tanky a počul správy z rádia, začala ma napĺňať zlosť nad tým, čo sa stalo našej krajine.
A vybavili sa mi v mysli slová, ktoré nám povedali spolužiaci Bulhari, keď sa vrátili z domu, zo sviatkov Nového roku, o tom, ako ich známa jasnovidka Vanga povedala na adresu Československa, že tu bude teplá jar, horúce leto a krvavá jeseň... a ako sa to hneď "rozprsklo" po Bulharsku, na čo prišli tajní po ňu a preventívne ju zabásli.
Opíšte, čo si všetko pamätáte z 21.augusta, čo ste videli na vlastné oči alebo to máte "z prvej ruky"
Ráno, 21.augusta, sme sa umyli, obliekli a vyrazili sme viacerí do mesta, pred intrákom MG sme nasadli na električku, s ktorou sme sa dostali "až po zváračský ústav". Tam na križovatke ulíc Februárky a tej, čo prichádza od Jaskovho radu, stál na električkových koľajách tank alebo transportér, už si presne nepamätám. Vodič električky povedal, že ďalej nejde, on že sa zastreliť nedá, kto chce ďalej, aby vystúpil a išiel peši. Tak sme sa vysypali a pokračovali smerom na Račianske mýto po svojich. Všade nervozita, nepokoj, do premávky našich áut sa miešali vojenské autá, označené pozdĺžnym bielym pásom, od gazikov, cez nákladné, aj OTéčka... Pred budovou VB na Februárke stáli 2 OT-čka, Račianske mýto obsadené, ako sa patrí...
Ak sa nemýlim, zašli sme (vzápätí sme sa akosi roztratili) až na Staliňák, tam to vrelo, plno ľudí, plno vojenskej techniky, ľudia na niektorých miestach diskutovali s vojakmi, ale ja som nešiel ďaleko, pohyboval som sa len v dolnej časti námestia, na tej strane oproti Manderláku, v podstate niekde pri bufete Tempo (hneď na rohu) a len po predajňu ÚĽUV. Bol tam chaos, električky stáli alebo premávali len sporadicky a keď sa približovalo poludnie, vidiac, že to, o čom hovorili v rádiu, je krutá realita, ktorú asi nikto z nás nezmení, rozhodol som sa, že sa vrátim na Gardu. Niekde pri Dvoch levoch alebo až na Americkom námestí (presne už neviem) som nastúpil na električku a po oveľa dlhšom čase ako normálne, som sa doviezol k internátu.
- 3 views