Spomienky a videá: Jožo Starosta

Aká bola Vaša jar a začiatok leta 1968?

Roky 1967 a 1968 boli krásne roky môjho života. Bol som mladý, (23 ročný), a záverečné ročníky štúdia elektrotechniky v Bratislave mi išli bez prílišnej námahy. Väčšinu času som venoval svojej záľube – amatérskemu divadlu v „Divadle za rampami“. Vďaka dobrému režisérovi Ľubošovi Vajdičkovi a vynikajúcim spoluhercom Viole Kováčovej a Milanovi Žalmanovi (a mnohým iným) sme dosahovali uctyhodné úspechy na slovenskej i celoštátnej úrovni za čo sme mali možnosť byť na Západe (Erlangen, NSR) aj na Východe (Kiev, Leningrad, Moskva).

Zdrojom môjho mladíckeho nadšenia i nadšenia mojich rovesníkov bola hlavne uvoľňujúca sa politická situácia v Česko-Slovensku v rokoch 1967 a 1968. Skončila sa éra Antonína Novotného, ktorý sa pred Vianocami 1967 vzdal vedenia strany. Hneď po Novom Roku 1968 sa prvým tajomníkom UV KSČ stal rodák  z Uhrovca, Alexander Dubček, zástanca socializmu s „ľudskou tvárou“ a prezidentom čestný človek, generál Ludvík Svoboda (30.marec 1968).

V marci 1968 sa síce v Drážďanoch uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s česko-slovenskou delegáciou (Dubček, Lenárt, Černík, Kolder, Biľak), na ktorom zaznela ostrá kritika pomerov v Česko-Slovensku a “neželateľného” vývoja v krajine. Väčšina z nás, mladých, to však chápala ako potvrdenie, že sa uberáme správnym smerom.

Opíšte, čo si všetko pamätáte z 21.augusta, čo ste videli na vlastné oči alebo to máte "z prvej ruky"

21.augusta 1968 som bol na Stalinovom námestí v Bratislave. So Sekiho 8mm standard kamerou sa mi podarilo niekoľko záberov. Po 48 rokoch som si ich premietal na stenu a pritom robil záznam na digitálnu kameru. Tu je výsledok.

Obsadzovanie pošty spojeneckými vojskami na "Staliňáku", do r. 1962 to bolo Stalino námestie, teraz je to Námestie SNP:

Keď som sa otočil chrbtom k pošte, po Staliňáku chodili Bratislavčania plní neistoty, vládol tam civilný chaos a prítomná vojenská technika a zamračené tváre cudzích vojakov neveštili nič dobrého.

Postupne som prešiel okolo Manderly a Štúrová ulica pri Luxorke (teraz Štúrová v okolí Gorkého, Jesenského a Medennej) bola preplnená tankami, obrnenými transportérmi a ... Bratislavčanmi, ktorí sa snažili presvedčiť vojakov (v ruskom jazyku), že u nás nie sú žiadni "kontrarevolucionári". Sovietsky dôstojník, ktorý načúval presviedčaníu, precedil medzi zuby "Nebojítes, my jich najďom".

21.august 1968 dopoludnia Bratislava, Štúrová ulica.
Tankisti sú pomerne kľudní. Dovoľujú ľuďom liezť na tanky i pod  ne ... 

Ľudia boli dychtiví po správach. Čo máme robiť, ako sa máme  správať? Čo sa stalo s našimi predstaviteľmi štátu? Čo toto všetko znamená?

Ten, kto mal fungujúci tranzistorák, bol obklopený ľuďmi túžiacimi po správach ... Vraj to bolo aj niekedy aj nebezpečné... Vraj tak ako kedysi "davaj časy" bolo teraz  "davaj radioprijomnik..."

Jedna zo správ hovorila, že 20. augusta v Prahe začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ; počas zasadania prišla o 23.30 hodine prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami „socialistickej päťky“ (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany M. Dzúra, aby armáda nekládla odpor (rozkaz sa vzťahoval aj na Bezpečnosť /políciu).

Naša polícia sa teda "bezbranne" prizerala...

Pokračoval som po Štúrovej ulici až na Šafarikové Námestie pred Komenského Univerzitu. Tam to vrelo.

Prvú vlnu vojenských aut prichádzajúcich z Petržalky cez "starý" železný most sa "podarilo" bratislavským obyvateľom-demonštrantom zastaviť svojimi telami (svojou prítomnosťou). Kolona sa na Šafárikovom námestí začala otáčať za jasotu demonštrantov.

Podaktorí z prítoných začali hadzať kamene do predných a bočných skiel nákladných aut. Posledný náklaďak v kolone mal cisternu a  príves - bola to poľná kuchyňa. Ten mal problémy spraviť U-turn na malom priestore, poľná kuchyňa sa zasekla, šofér so spolujazcom vyskočili z auta, dobehli a naskočili do náklaďaku pred nimi, a tak cisterna a poľná kychyňa zostala na-milosť-a-nemilosť demonštrantom.

Eufória zavládla na Šafárikovom námestí z "víťazstva" nad okupantami. Trvala však veľmi krátko. Zanedlho namiesto náklaďakov prišli na Šafárikové námestie tanky a bolo po "víťazstve" aj po eufórii.

Keďže príves poľnej kuchyne bol odtrhnutý, ako revanš za prítomnosť tankov, jeden z mladíkov vyskočil na šoférovo stupátko cisterny, cez rozbité  okienko dosiahol na volant a neviem, či skríkol "tlačte" alebo niečo podobné, ale kto mohol, ten sa oprel o náklaďak, ktorý začal naberať rýchlosť a skončil v Dunaji, pod železným mostom. Scénu som filmoval na 8mm štandardnú mechanickú kameru. Kvalita filmu je však po 48 rokoch úbohá. 

Tanky "spravili poriadok". Otáčajúce sa hlavne tankov a niekoľko výstrelov (tiekla aj krv) rozohnalo rady demonštrantov. Nepomohol ani odvážny demonštrant, ktorý chcel zastaviť tank vlastným telom.
Za tankom vidno príves poľnej kuchyne a pred prívesom cisternu "osloboditeľov" s bielym pozdĺžnym a priečnym  pruhom, podľa ktorých sa vozidlá vojsk Varšavskej Zmluvy dali pozorovať napríklad z lietadiel.
V pozadí je Univerzita Komenského.

Jožo Starosta