Spomienky: Paľo Stacho
Aká bola Vaša jar a začiatok leta 1968?
Pamätám si dobre, že ľudia sa nesmierne tešili z politického vývoja v roku 1968, že konežne budeme mať s Dubčekom a Svobodom tu dlho očakávanú SLOBODU - "socializmus s ľudskou tvárou".
Pamätám si dobre, že ľudia sa nesmierne tešili z politického vývoja v roku 1968, že konežne budeme mať s Dubčekom a Svobodom tu dlho očakávanú SLOBODU - "socializmus s ľudskou tvárou".
Správa americkej spravodajskej služby CIA, ktorá patrila donedávna medzi prísne tajné, analyzuje, prečo stratil Sovietsky zväz politickú kontrolu v Československu a ako došlo k jej obnoveniu v priebehu rokov 1968 a 1969. Sovieti pri svojom socialistickom bratovi uplatnili všetok arzenál svojich zbraní. Vedenie bolo síce mylné vo svojich taktikách, ale isté v cieľoch a nepoľavujúcej snahe o ich dosiahnutie.
V auguste 1968 som mala 6 rokov, moc si toho nepamatám, ale čo viem, napíšem.
Musím povedať, že som na to dosť myslela a rozmýšľala. Prišla som len k tomu, že si pamätám veľmi málo - moju mamu ako sa vykláňala z okna, keď leteli ruské lietadlá ponad náš barak.
Všetko ostatné mi bolo povedané a nie všetky súvislosti mám v správnom chronologickom poradí.
Po skončení prvého ročníka na strednej škole nasledovali „normálne“ prázdniny.
Pre mňa to znamenalo hneď od začiatku prázdnin sa zamestnať ako brigádnik, zarobiť si na nové oblečenie a obutie pre ďalší školský rok. A po práci pomáhať pri stavbe nášho rodinného domu až do večera...Vytúžený odpočinok bol až v posledných dvoch týždňoch prázdnin.
Udalosti 21. augusta 1968 aj to čo prišlo po nich bolo odrazom totalitnej moci a hegemónie Ruska ako mocnosti. Neváhali prísť so zbraňami a potlačiť demokraciu u svojich spojencov. Žiaľ štýl a metódy presadzovania ruskej politickej moci sa od tej doby veľmi nezmenili.
Vladimír Dudlák
Po dlhom čase [48 rokov] si budem možno navždy čerstvo pamätať skoré ráno v kampe pod Prahou, kde moja rodina prenocovala jednu z nocí našej dovolenky v Čechách.
Skoro ráno nás zobudil zvláštny hlas, ktorý sa niesol kampom. Spočiatku sme mu nevenovali pozornosť, ale keď sme počuli : "Vojská Varšavskej Zmluvy vtrhli do republiky.....," vyskočili sme všetci zo stanu, rozhliadli sa po okolí a videli celý kamp v pohybe. Balili sa stany, ronily sa slzy a preklínali hlavy, ktoré to zavinili.
Roky 1967 a 1968 boli krásne roky môjho života. Bol som mladý, (23 ročný), a záverečné ročníky štúdia elektrotechniky v Bratislave mi išli bez prílišnej námahy. Väčšinu času som venoval svojej záľube – amatérskemu divadlu v „Divadle za rampami“.
Bolo to v čase keď sme sa už pripravovali na štátnice a obhajoby diplomovky a tuším s Ivanom H. som bol na MG, niekde na prízemí, čo to bolo "I-čko?", na dvojke, č.izby si už nepamätám. Bolo 20.augusta 1968 večer okolo 22.hod. a na izbe s nami sa rozprával aj Roman Z., ktorý sa potom porúčal a že ide (na trojku izbu) spať. Ešte som mu povedal: "Roman, zhasni nám svetlo a dobrú noc!" Zhasol a odišiel vedľa.
O invázii som sa dozvedel o 02 hod 21.augusta na Mladej Garde. Deň predtým určitá partia oslavovala narodenie dcéry Tona P. a medzi nimi som bol aj ja. O cca polnoci sme sa rozišli a ledva som zaspal, niekto búchal na dvere a volal, aby sme počúvali rozhlas. Vysielali tam vyhlásenie Predsedníctva. Potom po niekoľkých minútach prišiel niekto s tým, aby sme sa pozreli na tanky, ktoré šli popred Mladú Gardu.