Za príklad, ako možno odhaliť korene dávneho slovenského kmeňa zo súčasného osobného mena, možno uviesť slovenské priezvisko Homer. Nie, nepomýlil som sa, keď toto priezvisko považujem za slovenské. Nejde ani o chybný prepis nemeckého mena Hammer, ani o import z gréčtiny, o žiadneho potomka autora eposov Illias a Odysea.
Ak vrátime zápis do dávno zašlých historických čias, podoba priezviska znela Gomer. Dôkaz o jeho slovenskosti poskytuje zápis v Cividalskom evanjeliári. Na jeho strany kláštorní mnísi v 8. – 10. storočí zapisovali mená tých pútnikov idúcich do Ríma, ktorí sa v talianskom meste Cividale zastavili a navštívili tamojší kláštor. Keď za to zaplatili, alebo keď zložili nejaký dar pre kláštor, mnísi zapísali ich mená na stránky evanjeliára. Sú tam mená Pribinu, Rastica, Svätopluka aj ich veľmožov s manželkami, a medzi Rasticovými veľmožmi je zapísané aj meno Gomer. S veľkou pravdepodobnosťou osobné meno vyjadrovalo prináležnosť k slovenskému kmeňu rovnakého mena, ktorý sa zachoval do súčasnosti v župnom názve Gemer. Ktovie, či aj sám Homér nepochádzal z tohto slovenského kmeňa ?
V starom Grécku a Ríme nevolali cudzincov, zajatcov a otrokov ich osobnými, ale kmeňovými menami! Napokon, aj obyvateľov Tróje, ktorú Homér opísal v epose Illias (Trója po grécky Ílios alebo Ílion), mnohí medzinárodní historici radia k Slovanom. Aj meno známeho gladiátora Spartakusa bolo pravdepodobne skomolené Rimanmi z pôvodného SporTrakus, kde Spor je od Sporoi, čo je najstarší názov Slovanov, aký bol zapísaný v historických prameňoch, a Trakus poukazuje na názov ľudu Trákovia, ktorý viacerí medzinárodní historiografickí odborníci označujú za slovanský.
- 45 views