Srdce z medu

Minulý týždeň som sa vrátila zo skoro dvojmesačného pobytu na Slovensku a v lietadle som napísala túto citovú báseň, teda pri jej tvorbe som si hmmkala melódiu, tak asi to bude pieseň. K napísaniu tejto piesne ma inšpirovali dlhodobé debaty o imigračnej situácii v Európe ako aj v severnej Amerike. Sama som pred 23. rokmi opustila svoju rodnú krajinu a druhým domovom sa mi stala Kanada. Môj postoj a viera v ľudskosť a porozumenie v každom z nás je vyjadrená v tejto piesni.

Ak chceš mať srdce z medu,

z ničoho nerob vedu,

pritúľ, pomôž, nechci viac,

odmenou ti bude slasť.

 

Otvor srdce, nastav tvár,

počúvaj, čo život dal,

iným, ktorí žili v diali,

zdieľali nepokoj stály.

 

Chcú žiť lepšie, bez strachu,

ako ľudia, nie v prachu,

nebáť sa o život holý

zabudnúť na to, čo bolí.

 

Daj im nádej, otvor srdce,

ponúkni im dlane vrúce,

pomôž im nájsť domov druhý

s chlebom, soľou, buď k ním vľúdny.

Ukáž srdce bez ľadu,

bez predsudkov, bez chladu.

 

Ref:

V duši pokoj, v dlaniach liek,

sladkosť, láska, neha, smiech.

Pochopíš to, ak máš vek,

že mať rád všetkých nie je hriech.

 

Srdce z medu poteší,

najlepší to dar boží.

Autor príspevku