K niektorým otázkam štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenskej diaspóre vo svete

Začiatky vzniku a formovania slovenskej diaspóry treba hľadať od obdobia konca 17. storočia, keď sa Slováci z územia Slovenska začali sťahovať na juh vtedajšieho Uhorska a usadzovali sa na tzv. Dolnej zemi (Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko). Najväčšiu časť tvoria vysťahovalci a ich potomkovia, ktorí od 80-tých rokov 19. storočia smerovali a usadili sa na americkom kontinente (USA, Kanada, Stredná a Južná Amerika, neskôr do západnej Európy a ostatných častí celého sveta (Ázia, Austrália, Oceánia). Exodus slovenského národa pokračuje aj v 21. storočí. V súčasnosti sa ich počet slovenskej diaspóry pohybuje okolo 1, 2 milióna osôb.

Slovenský národ nie je ojedinelý v tom, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj diaspóra, v podobnej situácii je väčšina národov, ako dôsledok celosvetových migračných pohybov. Každý štát sa snaží túto skutočnosť riešiť a využívať prostredníctvom domácej legislatívy, inštitucionálne, ekonomicky a je trvalou súčasťou ich štátnej domácej i zahraničnej politiky. V období od vzniku až po zánik Česko – Slovenskej republiky štátnu politiku postupne zabezpečovali najmä Ministerstvo sociální péče v Prahe, Československý ústav zahraniční v Prahe s Ministerstvom zahraničných vecí, Vysťahovalecká poradňa v Bratislave, Vedecký ústav pre zahraničných Slovákov v Bratislave so Slovenskou ligou na Slovensku, Ústav pre zahraničných Slovákov v Bratislave spolu s Ministerstvom kultúry SSR a Maticou slovenskou v Bratislave a Martine. Vo výkone spolu pôsobilo množstvo dobrovoľných, neštátnych a súkromných ustanovizní. Počet osôb tvoriacich slovenskú diaspóru v tomto období narastal a pred rokom 1993 dosiahol počet 2 660 000 osôb rôznych generácii.

Po vzniku samostatnej suverénnej Slovenskej republiky od roku 1993 prebral v tejto oblasti zodpovednosť štát, ktorý štátnu politiku vo vzťahu s slovenskej diaspóre vo svete zabezpečuje prostredníctvom ústredných orgánov štátnej správy spolu s orgánmi verejnej správy. Tvorbu a výkon štátnej politiky zabezpečuje vláda a schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.

Do roku 2006 štátna politika bola zabezpečovaná v diverzifikovanom modeli v rámci kompetencii zainteresovaných ministerstiev, potom Splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov s Generálnym sekretariátom a napokon v zmysle zákona NRSR č.474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí zriadením novej štátnej organizácie Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten bol do roku 2012 napojený na rozpočet Úradu vlády SR a následne na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR. Z hľadiska výkonu a koordinácie štátnej politiky prešiel úrad pod politickú gesciu MZVaEZ SR, ale jej tvorba ostala bez konkrétneho menovateľa, čím štátna politika nadobudla opäť diverzifikovaný charakter.

Podľa zákona č.474/2005 v neskoršom znení vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu. Práve tieto správy by mali byť odrazom i obrazom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí. V zmysle uvedeného zákona túto správu vypracúva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy.

Permanentne sporný je výklad zmyslu znenia „ správa sa predkladá za predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom na ďalší rok“. V správach sa uplatňuje zásada, že po predchádzajúcom roku nenasleduje ďalší, ale až ešte ďalší rok, absolútne chýba priebežné hodnotenie činnosti za aktuálny rok. Ide o zásadný rozpor, ktorý sa premieta do celého materiálu, mení jeho zmysel aj podstatu a tým deformuje jeden z hlavných účelov zákona. Ak chceme porovnať diferenciu rozsahu a kvality starostlivosti, je logické porovnávať predchádzajúci rok s nasledujúcim, v opačnom prípade môže dochádzať k skresľovaniu skutočnosti.

Na tento nesprávny a zavádzajúci postup spracovateľa upozornili niekoľkí poslanci NR SR už pri prerokovávaní prvej správy v roku 2006 a opakovane v Komisii pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR. Spracovateľ správy tieto upozornenia a odporúčania trvalo ignoruje. Takýmto postupom zavádza aj samotnú vládu, ktorá sa zavádzajúcou informovanosťou dostáva do diskreditačnej polohy. Je to bezprecedentný postup v systéme štátnej správy, aby hodnotenia a plán činnosti nemali časovú nadväznosť. Ide o prejav neodbornosti a v tejto podobe má správa nepresný a dezinformačný charakter.

I keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí musel zápasiť s problémami novovzniknutej inštitúcie, niektoré problémy nemožno ťažko nazvať inak ako neschopnosť, najmä jej vedenia. Napriek možnosti využiť časový priestor v rámci jeho predchodcu Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR i nasledujúcim odporúčaniam Zahraničného výboru NR SR (napr. na 4. schôdzi NR SR 7. septembra 2006 a ďalším prostredníctvom Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí) vedenie Úradu nebolo schopné predložiť návrh Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom v zahraničí v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády prijaté už v roku 2006.

Úrad až po viac ako dvojročnej existencii predložil po medzirezortnom pripomienkovom konaní predmetný materiál na rokovanie vlády. Zaradenie materiálu na rokovanie vlády bez rešpektovania zásadných pripomienok viedlo k jeho stiahnutiu z programu rokovania vlády. Až po odstránení viacerých zásadných pripomienok zo strany zainteresovaných rezortov bol materiál opäť zaradený do programu rokovania vlády. Predložený variant síce rešpektoval pripomienky týkajúce sa záujmov a kompetencií rezortov, ale úplne rezignoval na pripomienky nadrezortného charakteru, lenže vláda v núdzi materiál prijala a predložila na rokovanie NR SR. Tá ju napriek uvedeným skutočnostiam zobrala na vedomie, teda de facto schválila.

Táto prax pretrváva až do súčasnosti a trvalo poznačila charakter i kvalitu predkladaných správ. Všetky správy majú väčšinou popisný charakter, chýba im analytická časť, ktorá by špecifikovala dosiahnuté i nedosiahnuté úlohy a stanovila jasné krátkodobé i dlhodobé ciele v regionálnom a celosvetovom rozmere. Každá správa napriek prijateľnej metodike má žiaľ „potemkinovských charakter“, je správou len o dosiahnutých imaginárnych úspechoch, neúspechy podľa nej nejestvujú.

Ako túto skutočnosť vidí Dušan Klimo predseda Únie Slovákov v zahraničí žijúci v Nemecku?

„Slovenská diaspóra je už desaťročia konfrontovaná so skutočnosťou, že štát plnenie úloh vo vzťahu k slovenskému zahraničiu, ku ktorým ho zaväzuje Ústava SR, evidentne zanedbáva, čo má nedozerné následky jednak na stav slovenskej diaspóry ako takej, a tiež na kvalitatívnu úroveň vzťahov medzi Slovenskou republikou a krajanským svetom".

Na príčiny a následky tohto neradostného stavu by som chcel upozorniť slovenskú verejnosť. Počet zahraničných Slovákov v posledných rokoch klesol o 1,8 milióna, Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vo svete k slovenskému pôvodu hlásilo 2,5 milióna osôb, občanov iných štátov, potomkov rozličných vysťahovaleckých vĺn či politických exulantov. Je priam iróniou osudu, že dnes, po viac ako 25 rokoch existencie novodobej Slovenskej republiky, ich počet – podľa úradných štatistík (cenzus 2010 v USA a v EÚ) – klesol na ani nie 800-tisíc, čiže oproti roku 1990 na jednu tretinu! Pritom zhubný proces ubúdania „slovenských duší“ vo svete sa prejavuje nielen v krajanskej pospolitosti „na Západe“, ale aj všade pri oných preferovaných slovenských menšinách v Maďarsku, Srbsku, Česku a inde.

Uvedené fakty jasne dokazujú zlyhanie „štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“. Tvorba krátkodobej štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenskej diaspóre vo svete, ktorá má podobu štvorročných koncepcii viazaných na funkčne volebné obdobia víťazných politických koalícii, musí mať okrem politického rozmeru aj odborný, pravda za predpokladu, že jeho tvorcami budú nie štátny úradníci, ale experti v danej oblasti. Koncepcie často trpia chybami v oblasti platnej odbornej terminológie, chýba im aproximácia so štátnou politikou v rámci odporúčaní a praxou EU, RE a V4.

Predmetné koncepcie predstavujú zastaraný spôsob myslenia kritizovaný často zo strany slovenského zahraničia, ktorý vytvára klišé o bezproblémovostí vzájomných vzťahov. Chýba im kritická analýza skutočného stavu, definovanie vízie štátnej politiky, strategicky zámer a hlavné ciele. Pozitívne hodnotenie štátnej politiky v rokoch je v rozpore s dosiahnutými výsledkami, neopiera sa o výsledky serióznej analýzy, v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o systémovom prístupe k danej problematike.

V rokoch 1990 -1991 sa odhadoval počet Slovákov žijúcich v zahraničí na 2,66 milióna. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na 800 tisíc – 1,2 milióna, t. j. za tri desaťročia pokles o 44,8 %. Je teda otázne či treba pokračovať v takejto štátnej politike.

Je evidentné, že súčasné parametre politiky SR vo vzťahu k „Slovákom žijúcim v zahraničí“ už dávno nezodpovedajú reálnym podmienkam a s nimi súvisiacim potrebám a požiadavkám slovenskej diaspóry. Vývoj v slovenskom zahraničí od roku 1990, dramatický pokles stavu v „tradičných“ krajanských komunitách a neustávajúci „odliv mozgov“ zo Slovenska čoraz dôraznejšie nastoľujú potrebu neodkladného radikálneho prehodnotenia doterajšieho prístupu relevantných orgánov a inštitúcií SR k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Dlhodobá koncepcia štátnej politiky by mala mať podobu vízie trvalých štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky, bez ohľadu na striedajúce politické zoskupenia a vlády. Bez dlhodobej strategicky koncepčnej štátnej politiky a pomoci Slovenskej republiky, slovenskej diaspóre hrozí postupný zánik. Hlavným strategickým cieľom musí byť trvalá udržateľnosť slovenskej diaspóry vo svete, lebo bez nej bude bezpredmetná aj štátna politika. 

Dr. Claude Baláž, bývalý splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov, dodal text tohto príspevku.

Redakcia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, dodala obrázky z citovaných zdrojov.