Protokol 2. schôdze Odbočky Československej národnej rady v Amerike – prvé znenie Pittsburskej dohody

Submitted by starosta on Wed, 12/12/2018 - 10:15
Autor príspevku

Československá národná rada v Amerike vznikla na začiatku roku 1918 ako pobočka Československej národnej rady v Paríži, ústredného orgánu česko-slovenského zahraničného odboja v 1. svetovej vojne. Rokovania o jej založení sa medzi americkými Slovákmi a Čechmi viedli ešte pred januárom 1918, jej založenie však urýchlil až Ján Janček, slovenský legionár a člen Československej národnej rady v Rusku, ktorého vyslal T. G. Masaryk do USA, aby skonsolidoval spoluprácu amerických Čechov Slovákov a zjednotil ich v česko-slovenskom tábore. T. G. Masaryk si totiž začiatkom roku 1918 jasne uvedomil, že ak sa má česko-slovenské oslobodzovacie hnutie úspešne zavŕšiť podľa jeho predstáv, musí dosiahnuť, aby sa české a slovenské krajanské hnutie v USA organizačne zjednotilo.

 

J. Janček pricestoval do Ameriky v januári 1918. V dňoch 9. – 12. februára 1918 sa na jeho podnet stretli zástupcovia Slovenskej ligy v AmerikeČeského národného združenia v Chicagu, kde odsúhlasili založenie Československej národnej rady v Amerike. To následne schválil XI. kongres Slovenskej ligy v Amerike, ktorý sa konal 22. a 23. februára v New Yorku. Na ňom boli zvolení aj slovenskí členovia rady: Albert P. Mamatey, Ján Janček, Gejza H. Mika, Ján Kubašek, Jozef Murgaš, Andrej Šustek, Ján Pankuch a Milan Getting. Od svojho založenia prešiel názov organizácie niekoľkými zmenami, až sa v októbri 1918 ustálil na pomenovaní Americký česko-slovenský výbor (American Czechoslovak Board).

 

Zo zasadnutí Československej národnej rady v Amerike sa zachovalo viacero protokolov, resp. zápisníc. Pre Slovákov jedným z najdôležitejších je protokol z jej druhého zasadnutia, ktoré sa konalo 31. mája 1918 v Pittsburghu. Okrem toho, že obsahuje relevantné informácie k činnosti česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny, pre slovenskú historiografiu je významný najmä preto, že vrhá nové svetlo na okolnosti vzniku Pittsburskej dohody a obsahuje aj jej prvé známe znenie.

 

02.Protokol_31_05_1918 001.frame
1.strana protokolu (zápisnice) zo schôdzky pobočky č-s Náodnej Rady v USA 31.mája 1918

 

 

Otvorenou otázkou dlho ostával dátum vzniku Pittsburskej dohody. Aj keď kaligrafické vyhotovenie Pittsburskej dohody nesie dátum 30. máj 1918, predkladaný protokol dokazuje, že dohoda bola prinajmenšom v písomnej forme zaprotokolovaná 31. mája 1918. Na druhej strane z protokolu vyplýva, že Pittsburská dohoda bola uzavretá mimo hlavného rokovania schôdze, keďže priebeh jej uzavretia s T. G. Masarykom nie je v protokole zachytený. Zaznamenaná je len informácia o krátkej porade Slovákov pred samotným zaprotokolovaním Pittsburskej dohody, no už bez účasti T. G. Masaryka, ktorý medzitým rokovanie schôdze opustil.

 

Je zaujímavé, že pri mnohých dohadoch historikov o dátume vzniku Pittsburskej dohody ani jeden z nich necitoval uvedený protokol. Prekvapujúce je to najmä preto, lebo tento dokument bol zrejme privezený na Slovensko spolu s materiálom získaným delegáciou Matice slovenskej počas jej cesty v USA v rokoch 1935 – 1936, ktorej členom bol aj Konštantín Čulen. Aj keď sa tento autor okolnosťami vzniku Pittsburskej dohody detailne zaoberal, daný protokol vo svojich dielach necitoval.

 

02.Protokol_31_05_1918 013.frame
13.strana protokolu (zápisnice) zo schôdzky pobočky č-s. Náodnej Rady v USA 31.mája 1918

 

V slovenskej historiografii bolo dosiaľ za prvé známe znenie Pittsburskej dohody považované to, ktoré publikoval predseda Slovenskej ligy v Amerike Albert P. Mamatey v prvom čísle Nového Slovenska, tlačového orgánu Slovenskej ligy v Amerike v rokoch 1918 – 1922. Predkladaný protokol obsahuje, aj keď v českom jazyku, prvé známe znenie Pittsburskej dohody vôbec.

 

Kópia protokolu je uložená v Archíve Matice slovenskej, fond Slováci v USA, sign. 51-56/23/1917 – 1918/10/3 pod názvom Protokol 2. schůze Odbočky ČSNR v Americe, konané dne 31. května 1918, v Moose Temple, Pittsburgh, Pa. Miesto uloženia originálu nám nie je známe. Z protokolu prinášame jeho titulnú stranu spolu so stranou, na ktorej je zachytený text Pittsburskej dohody. Jeho celé znenie je dostupné aj on-line v časopise Dejiny : internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, Vol. 4 (No. 2, 2010), na stranách 163-181, kde sme ho svojho času publikovali.

 

PaedDr. Štefan Kucík, PhD.

Roky spomenuté v texte
Lokácia spomenutá v texte