Obdobie 1914 - 1922

Tento chronologický zoznam udalostí je zatiaľ iba v počiatočnom štádiu.


1914

Pred r.1914 americkí Slováci dúfali vo vytvorenie autonómneho Slovenska v rámci Uhorska. Počas 1.svetovej vojny sa situácia zmenila. Slováci v Amerike, podobne ako v Európe, boli rozdelený do troch hlavných skupín, sekularisti, lutheráni a katolíci. Prvé dve skupiny dúfali vo vytvorenie najužšej možnej únie s Čechmi v jednotnom Československu. Tretia skupina, katolícka väčšina, naliehala aby bol vytvorený federálny štát Česko-Slovensko s plnou autonómiou pre Slovákov na ich území. (pozri Slovak Studies VIII p.009)


1914, júl, 28 

Začiatok 1.sv.vojny

 


1914

Požiadavky Slovenskej Ligy v Amerike prezentované v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu USA.

(pozri Slovak Studies VIII p.059)

 


1914-1915

Štefan Osuský na robotníckych stretnutiach počas obedňajších prestávok presviedčal robotníkov (immigrantov zo strednej Európy) v zbrojárskych fabrikách, aby neverili nemeckej, rakúskej a maďarskej propagande, ktorá ich vyzývala do štrajkov. Tvrdil, že propaganda je zameraná na narušenie dodávok Spojencom a nie na zvýšenie ich mzdy.

(pozri Slovak Studies VIII p.058)


1915, október, 22

Clevelandská Dohoda

(pozri http://slovozbritskejkolumbie.ca/node/384)

 Dohoda medzi Slovenskou Ligou v Amerike a Českým Národným Združením. Zástupcovia Čechov a Slovákov z týchto organizácií súhlasili pracovať spoločne, ako rovní, na vytvorení federálného štátu Česko-Slovenska pozostávajúceho z dvoch rovnocenných národoc Čechov a Slovákov.

(pozri Slovak Studies VIII p.059)

  


1915

Štefan Osuský s finančnou pomocou svojho švagra založil v Chicagu slovenský denník "Slovenské Slovo".  Editorom bol Gustáv Maršal-Petrovský.

(pozri Slovak Studies VIII p.058)

Slovenské Slovo agitovalo za akcie Slovenskej Ligy v Amerike. Obhajovalo spoluprácu Čechov a Slovákov v Spojených štátoch. Štefan Osuský, ich zakladateľ, neveril, že by Maďari splnili požiadavky Slovenskej Ligy tak, ako ich ona prezentovala v Memorande Kongresu a Štátnemu Departmentu r. 1914.

(pozri Slovak Studies VIII p.059)

 


1916, február, 13

Vznik Českej Národnej Rady v Paríži

 


1916, február, 22

9-ty Kongres Slovenskej Ligy v Amerike sa uskutočnil v Chicagu.

Napriek Clevelandskej Dodode nezhody medzi českými a slovenskými organizáciami v Amerike pokračovali. Úlohou kongresu, okrem iného, bolo vniesť "jasno" do otázok spolupráce Slovákov s Čechmi.

Účastníci konferencie boli informovaní, že Masaryk, Durich, Beneš a Štefánik založili v Paríži Českú Národnú Radu. Pomenovanie Rady vzbudilo na kongrese veľké vzrušenie a vyvolalo otázku, ako má Slovenská Liga v Amerike postupovať v danej situácii. Bolo rozhodnuté, že Slovenská Liga pošle svojich delegátov do Európy, aby vysvetlili profesorovi Masarykovi a zodpovedným ľudom v Londýne, Paríži  a v Petrohrade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike v otázkach založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Ako delegát Ligy bol zvolený (luterán) Dr. Štefan Osuský. Neskôr, 12.apríla 1916 bol užším výborom Ligy v Pittsburgu zvolený druhý delegát (katolík) Dr. Gustáv Košík, editor Katolíckeho Sokola.

Dr. Štefan Osuský bol kongresom zvolený aj za Vice-Prezidenta Slovenskej Ligy v Amerike. 

(pozri Slovak Studies VIII p.059)


1916, jún

Dr. Štefan Osuský odchádza anglickou loďou vezúcou zbrane a výbušniny z USA do Anglicka a poslaním vysvetliť Českej Národnej Rade pozíciu Slovenskej Ligy v Amerike založenú na Clevelandskej Dohode.

(pozri Slovak Studies VIII p.059)


1916, jún, 10

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, pristal v Liverpool ako jediný cestujúci na anglickej vojenskej lodi (okrem 5 členov posádky). Preveroval ho Scotlad Yard, mal "domáce väzenie". Seton-Watson a Wickham Steed sa zaňho zaručili a strávil s Masarykom nasledujúce 3 týždne.  T.G.Masaryk  ho poslal do Paríža, k Dr.Benešovi, aby sa oboznámil s oslobodzvacím hnutím.

(pozri Slovak Studies VIII p.060)

 


 1916, (pravdepodobne) júl

Dr. Štefan Osuský, zástupca Slovenskej Ligy v Amerike, prišiel do Paríža, do centra oslobodzovacieho hnutia, aby sa s ním zoznámil.

Všimol si, že všetky poštové obálky a hlavičkový papier majú meno "Národná Rada Česká". Nebola tam zmienka o Slovákoch. Povedal, že Slovenská Liga v Amerike nemôže a nebude spolupracovať s Radou, ak v pomenovaní rady nebudú zahrnutí aj Slováci. Dr.Beneš, po konzultáciach s T.G.Masarykom, Gen. M.R.Štfánikom a s p. Durichom, povedal, že sa zhodli na pomenovaní "Národná Rada Českých Zemí". 

(pozri Slovak Studies VIII p.060)

Dr. Štefan Osuský oznámil, že ak Parížska Národná Rada nezmení svoje meno tak, aby zahrňovalo aj Slovákov, že sa vráti do Ameriky a oznámi Slovenskej Lige, že spolupráca Slovákov s Čechmi nie je možná. Koncom roku 1916, po opätovných dohovoroch s členmi Rady, bolo prijaté pomenovanie "Česko-Slovenská Národná Rada".

(pozri Slovak Studies VIII p.061)


1916 (koniec) - 1917 (začiatok)

 Dr. Štefan Osuský píše denné správy pre Francúske noviny. Napísal tiež brožúru "Maďari a Pangermanisti", v ktorej opisuje snahy Nemecka zjednotiť strednú a juho-východnú Európu,  spolu s Tureckom do spoločného bloku pod vedením Nemecka.

(pozri Slovak Studies VIII p.061)

ustredne mocnosti

(pozri  Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=403725 )

 


1917, júl

 Dr. Štefan Osuský odchádza do Ženevy, do Švajčiarska, kde po 2 týždňoch zakladá "Tlačové stredisko", ktoré sa stáva centrom diplomatických novinárskych aktivít a špionáže. Píše správy pre americké a anglické konzuláty a francúzsku ambasádu v Berne.

Nadväzuje dôverné priateľské vzťahy s ameriským sociológom žijúcim v Ženeve, s Prof. Georgom Herronom

(pozri Slovak Studies VIII p.061)

  


1918, február

Rakúsko-Uhorský cisár Karl posiela Prof. Lammasha k Prof. Herronovi s tajným posolstvom pre prezidenta Wilsona, že by chcel uzavrieť separátny mier s Dohodou.

(pozri Slovak Studies VIII p.062)

 


1918, máj, 30

Pittsburgská Dohoda

(pozri Pitsburská Dohoda)


1918, október, 26

Karel Kramář prichádza do Švajčiarska na čele delegácie českých poslancov zistiť, či to nie je iba propaganda, že Amerika, Francia a Anglia podporujú snahu Česko-Slovenskej Národnej Rady o vytvorenie nezávislého Česko-Slovenska. Prijal ich Štefan Osuský a predstavil ich na francúzkej ambasáde a na anglickom a americkom zastupiteľstve v Berne. V Ženeve ich oboznámil s medzinárodnou situáciou a po príchode Beneša z Paríža sa všetci zúčastnení dohodli, že v novom štáte:

  • T.G.Masaryk bude prezidentom
  • Karek Kramář bude ministerským predsedom
  • Eduard Beneš bude ministrom zahraničia
  • M.R.Štefánik bude ministrom vojny (M.R.Štefánik bol v tom čase na Síbiri s čsl. légiami)

Neskôr sa Beneš a Klofáč tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

(pozri Slovak Studies VIII p.062)

 


1918 (koniec roka)

T.G.Masaryk prestal brať do úvahy zmluvy s americkými Slovákmi a začal politiku "centralizácie" Československa do jednotného štátu. To začalo vyvolávať pobúrenie medzi slovenskými katolíkmi v Amerike aj na Slovensku. Sekulárni a evanjelícki Slováci to vítali. Poukazujúc na Pittsburskú Dohodu sa katolícki Slováci domáhali autonómie a počas nasledujúcich 20 rokov nasledujúc politický plán formulovaný v Amerike a prijatý Slovákmi v Európe pokračovali v zápase o autonómiu.

(pozri Slovak Studies VIII p.010)

 Kramářová vláda ustanovila Dr. Štefana Osuského za prvého vyslanca Česko-Slovenska v Londýne

(pozri Slovak Studies VIII p.063)


1919, január, 1

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená 1. januára. Oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

(pozri Matica Slovenská


1919, január, 18

Začala sa Parížska mierová konferencia v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríži.

Začala sa 18. januára 1919 v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríži. Práve tu, 18. januára 1871, bolo po prehratej vojne s Pruskom vyhlásené nemecké cisárstvo. Preto Francúzi trvali na tom, aby sa mierové rokovania konali v Paríži. Rokovania trvali nepretržite až do roku 1923, keď boli doriešené všetky územné problémy.

Zúčastnené štáty a zástupcovia

Na konferencii v Paríži sa zúčastnilo 27 víťazných štátov, porazené štáty zastúpené neboli. Sovietske Rusko konferenciu ignorovalo. Na konferencii pracovalo mnoho komisií (celkovo 58). Hlavný orgán konferencie – Radu desiatich – tvorili:

USA - Woodrow Wilson a Robert Lansing,
Veľká Británia – David Lloyd George a lord Arthur James Balfour, 
Francúzsko – Georges Clemenceau a Stephan Pichon, 
Taliansko - Vittorio Orlando a Sydney Sonnino,
Japonsko - barón Makino a vikomt Chinda.

Rada desiatich bola neskôr zmenená na Radu piatich (tvorili ju iba šéfovia delegácií piatich veľmocí), v prípade neprítomnosti Japonska alebo Talianska na Radu štyroch alebo Radu troch.

(pozri Parížska mierová konferencia)

Československú delegáciu na mierových rokovaniach viedol predseda vlády Karel Kramář, ale skutočnou vedúcou osobnosťou delegácie bol minister zahraničia Edvard Beneš. Sekretárom delegácie bol Štefan Osuský, ktorého prizvali z Londýna.

Česko-slovenská delegácia na konferencii bola v ťažkej situácii. Najhoršie bolo, že napriek tomu, že Česko-Slovensko patrilo medzi víťazné mocnosti, nemalo presne určené hranice štátu. Hranice štátov sa určovali na základe jedného z dvoch princípov, alebo z historického hľadiska alebo zo strategicko-ekonomického hľadiska. Z historického hľadiska mal vznikajúci štát nárok na Sudety, ale nie na Slovensko. Zo strategicko-ekonomického hľadiska to nebolo až také jasné. 

(pozri Slovak Studies VIII p.063)


1919, marec, 15

Beneš, Kramář a Osuský sa rozhodli, že Osuský odíde z Paríža do Prahy na konzultácie s prezidentom T.G.Masarykom o usporiadaní Česko-Slovenska. Pri konzultáciach s Masarykom Osuský vyjadril svoj nesúhlas s postojom Beneša k otázke usporiadania republiky. Osuský, ako americký Slovák, bol prívržencom federalizácie. Beneš mal víziu francúzskeho modelu "Jeden a nedeliteľný národ - jeden a nedeliteľný štát.

Po niekoľkých dňoch konzultácií prezident Masaryk rozhodol, že čsl. delegácia na mierovej konferencii má informovať radu konferencie, že Česko-Slovensko bude organizované podľa modelu Švajčiarskej Konfederácie. Toto rozhodnutie bolo dané písomne.

(pozri Slovak Studies VIII p.063)

 


1919, marec, ???

M.R.Štefánik sa vrátil zo Sibíri do Paríža. Mal s  E.Benešom ostrú výmenu názorov (hádku) vzhľadom na svoje "nové" postavenie vo vláde Česko-Slovenska. M.R.Štefánik mal byť ministrom vojny, ale Beneš a Klofáč sa tajne dohodli, že Klofáč bude ministrom národnej obrany, čím sa úloha Štefánika zredukovala na ministra čsl. armády v zahraničí.

(pozri Slovak Studies VIII p.062)


1919, máj

Kramář sa vzdal úlohy ministerského predsedu česko-slovenskej vlády.  Štefan Osuský sa stáva druhým delegátom na Parížskej mierovej konferencii, kde reprezentoval Česko-Slovensko v Reparačnej Komisii.

(pozri Slovak Studies VIII p.063)