Pomaly už každý z nás vie alebo aspoň tuší, že sa v našich životoch deje čosi nezvyčajné. Mám na mysli kanadský Freedom Convoy 2022. Túžil som si spraviť historické fotografie z udalostí, ktoré sa v sobotu 5. februara 2022 odohrávali v Toronte.
Zpravodajský portál bbc.com uverejnil včera, 20.januára 2022, článok "Ukraine tension: President Zelensky hits back at Biden comments" - pozri https://www.bbc.com/news/world-europe-60072502
V článku je veľa zaujímavých údajov. Niektoré z nich tu uvádzam vo voľnom preklade do slovenčiny.
Prezident USA Joe Biden predvčerom na tlačovej konferencii naznačil, že "nepodstatný" (minor) útok Ruska voči Ukrajine môže vyvolať "slabšiu" (weaker) odpoveď zo strany USA a ich spojencov.
"Pani, prosím vás, zavolala by ste mi sanitku?! Bola som s dieťaťom u kardiológa."
Ja som váš učiteľ a vy chodíte do mojej školy.
Konečne pochop, že máš v sebe niečo omnoho silnejšie a zázračnejšie než sú tvoje vášne, ktoré niekto "popoťahuje" ako bábky v bábkovom divadle.
Aké myšlienky ovládajú tvoju myseľ práve teraz? Nie je to Strach, Podozrenie, Túžba alebo niečo podobné?
Marcus Aurelius, Meditácie, 12.19
Pretože ak človek upriami svoju pozornosť na svoje vlastné logické rozhodnutia (výbery) a na aktivity (skutky) z nich vyplývajúce, potom, v rovnakom čase, získa schopnosť vyhýbať sa (aktivitám protiviacim sa jeho logickému rozhodnutiu).
Podstata Dobra spočíva v určitom druhu logikého rozhodnutia (voľby), rovnako ako podstata Zla spočíva v inom druhu rozhodnutia. Ako potom máme hodnotiť externé veci (ktoré sa dejú mimo nás)?
Tie sú iba "surový materiál" pre náš logický výber (rozhodnutie, opodstatnenú voľbu), ktorý v nich (v externých veciach) nájde svoje vlastné Dobro alebo Zlo.
Niektoré veci máme pod kontrolou, iné nie. Môžeme kontrolovať (ovládať) naše názory, našu voľbu, túžby, našu nechuť, odpor, ... slovom všetko naše vlastné konanie.
Musíme sa vzdať veľa vecí, na ktorých sme závislí a o ktorých si myslíme, že sú v podstate dobré. Inak odvaha, ktorá by mala seba samu testovať, vyprchá.
Jedným z najznámejších pútnických miest východného Slovenska je Klokočov. Maličká dedinka na brehu Zemplínskej Šíravy prechováva v miestnom gréckokatolíckom chráme kópiu zázračnej ikony, ktorá v čase stavovských povstaní roku 1670 slzila. Stopy pôvodnej ikony dnes už nemožno vypátrať. Reálne sa na tieto udalosti veľmi skoro zabudlo a oživenie tohto pútnického miesta nastáva až začiatkom 20. storočia.
Správna činnosť našej mysle má zabezpečovať tieto aktivity:
Človek, ktorý nevie Čo je vesmír, nevie Kde je.
Človek, ktorý nevie zmysel (svojho) života, nevie Kto je on sám/ona sama, alebo Čo je vesmír.
Nech všetko tvoje úsilie je zamerané smerom k dosiahnutiu tvojho cieľa.
Seneca, O pokojnej mysli, 12.5
Všetko, čo potrebuješ v živote sú tieto 3 veci:
Marcus Aurelius, Meditácie, 9.6
Ďalšie epizódky si môžete prečítať v Prílohe.
Celý svoj život som sa zaujímal o históriu. História je v spoločnosti hriešne nedocenená. Tá lokálna, národná i svetová. Za to platí ľudstvo strašné dane. Každý piatak základnej školy vie, že história je učiteľkou života, že by sme sa z nej mali poučiť, aby sme neopakovali tie isté chyby…
Pri jednej z početných kontrol, ktoré chodili na podnet z Považskej Teplej na odbor školstva Okresného úradu v Považskej Bystrici, mi povedal pán Nagy – kontrolór: – Pán Kozolka, ja sa už hanbím chodiť sem. Z tých doterajších návštev som spoznal, že ste čestný človek, výnimočne pracovitý, dobrý organizátor a hospodár a mňa nútia hľadať u vás nedostatky či nebodaj trestné činy. Ľutujem vás, a preto vám radím: Značte si to, aby ste sa raz mohli brániť proti týmto neprávostiam, v ktorých ja musím byť nástrojom.
Predsa som mal čosi spoločné so Sokratom. Aj on mal otca kamenára a rovnako ako on, som odmietol pokračovať v jeho remesle. Aj Sokrata obvinili z toho, že kazí mládež a prinútili ho v roku 399 pred Kristom vypiť jed. Mne bol servírovaný po dávkach.
...
Šťastní to žiaci, ktorých učil učiteľ Peter Kozolka. On ich mal, ako sám povedal 2 600, pretože osud, či zlovôľa ho nepriamo nútila pôsobiť na šiestich základných školách.
Keď si docent Augustín Prochotský, prednosta chirurgického oddelenia prečítal jeden z jeho publikovaných prejavov, povedal: Takých, ako ste vy, pán Kozolka, je už, žiaľ, málo. Sú však na Slovensku, aj keď sú viac‑menej v červenej knihe, z ktorej deň po dni odbúda, len žiaľbohu málo dávajú o sebe vedieť, málo šíria navôkol svoju prepotrebnú filozofiu.
Na moju prosbu o príspevok do 33.čísla časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorého nosnou témou bola (a je) Pravda, Polopravda a Lož proeoblečená za Pravdu, zareagoval pán Peter Kozolka tým, že mi poslal svoju útlu 150 stranovú knižočku "Pravda nás oslobodí"
