Musíme sa vzdať veľa vecí, na ktorých sme závislí a o ktorých si myslíme, že sú v podstate dobré. Inak odvaha, ktorá by mala seba samu testovať, vyprchá.

Jedným z najznámejších pútnických miest východného Slovenska je Klokočov. Maličká dedinka na brehu Zemplínskej Šíravy prechováva v miestnom gréckokatolíckom chráme kópiu zázračnej ikony, ktorá v čase stavovských povstaní roku 1670 slzila. Stopy pôvodnej ikony dnes už nemožno vypátrať. Reálne sa na tieto udalosti veľmi skoro zabudlo a oživenie tohto pútnického miesta nastáva až začiatkom 20. storočia.

Správna činnosť našej mysle má zabezpečovať tieto aktivity:

Človek, ktorý nevie Čo je vesmír, nevie Kde je.

Človek, ktorý nevie zmysel (svojho) života, nevie Kto je on sám/ona sama, alebo Čo je vesmír.

Nech všetko tvoje úsilie je zamerané smerom k dosiahnutiu tvojho cieľa.

Seneca, O pokojnej mysli, 12.5

Všetko, čo potrebuješ v živote sú tieto 3 veci:

• správne posudzovanie súčasného momentu
• aktivita pre všeobecné dobro v súčasnom momente
• vďačnosť za všetko, čo k tebe prichádza "zvonku" (čoho sa ti dostáva/nedostáva) v súčasnom momente

Marcus Aurelius, Meditácie, 9.6

Ďalšie epizódky si môžete prečítať v Prílohe.

Celý svoj život som sa zaujímal o históriu. História je v spoločnosti hriešne nedocenená. Tá lokálna, národná i svetová. Za to platí ľudstvo strašné dane. Každý piatak základnej školy vie, že história je učiteľkou života, že by sme sa z nej mali poučiť, aby sme neopakovali tie isté chyby…

Pri jednej z početných kontrol, ktoré chodili na podnet z Považskej Teplej na odbor školstva Okresného úradu v Považskej Bystrici, mi povedal pán Nagy – kontrolór: – Pán Kozolka, ja sa už hanbím chodiť sem. Z tých doterajších návštev som spoznal, že ste čestný človek, výnimočne pracovitý, dobrý organizátor a hospodár a mňa nútia hľadať u vás nedostatky či nebodaj trestné činy. Ľutujem vás, a preto vám radím: Značte si to, aby ste sa raz mohli brániť proti týmto neprávostiam, v ktorých ja musím byť nástrojom.

Predsa som mal čosi spoločné so Sokratom. Aj on mal otca kamenára a rovnako ako on, som odmietol pokračovať v jeho remesle. Aj Sokrata obvinili z toho, že kazí mládež a prinútili ho v roku 399 pred Kristom vypiť jed. Mne bol servírovaný po dávkach.

...

Šťastní to žiaci, ktorých učil učiteľ Peter Kozolka. On ich mal, ako sám povedal 2 600, pretože osud, či zlovôľa ho nepriamo nútila pôsobiť na šiestich základných školách. 

Keď si docent Augustín Prochotský, prednosta chirurgického oddelenia prečítal jeden z jeho publikovaných prejavov, povedal: Takých, ako ste vy, pán Kozolka, je už, žiaľ, málo. Sú však na Slovensku, aj keď sú viac‑menej v červenej knihe, z ktorej deň po dni odbúda, len žiaľbohu málo dávajú o sebe vedieť, málo šíria navôkol svoju prepotrebnú filozofiu. 

Na moju prosbu o príspevok do 33.čísla časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, ktorého nosnou témou bola (a je) Pravda, Polopravda a Lož proeoblečená za Pravdu, zareagoval pán Peter Kozolka tým, že mi poslal svoju útlu 150 stranovú knižočku "Pravda nás oslobodí"

(K storočnici jeho narodenia 27. 11. 1921)

My Slováci sme malý národ a každý malý národ sa zviditeľňuje predovšetkým osobnosťami, ktoré dokázali urobiť čosi, čo prekročilo hranice národnej obmedzenosti. Alexander Dubček je nesporne tým Slovákom, ktorého vo svete poznajú najviac. Pri mnohých mojich cestách po svete som mal možnosť sa o tom presvedčiť.