Ale čoskoro ste odišli do Švajčiarska, že?

Áno, do Švajčiarska som odišiel v júli 1917, aby som mohol  nadviazať a využiť styky s Rakúskom a Maďarskom z neutrálnej krajiny. Zistil som, že správy, ktoré posielali korešpondenti zo Švajčiarska do francúzskych novín, neboli dostatočné pre naše potreby.

V nedeľu, 30.decembra 2018 sa v hale Slovenského kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, v Britskej Kolumbii v Kanade, po skončení sv. omši, zišli farníci pri milej príležitosti. Detičky ich prekvapili "Jasličkovou pobožnosťou", ktorú nacvičili pod vedením p. Martina Lavríka.

Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.

Už pri odchode našich vojenských častí z Ukrajiny a obzvlášť po boji pri Bachmači, začali nám bolševici klásť rôzne, často veľmi ťažké podmienky odjazdu. Už na stanici Balašov bol jeden z vlakov 7. pluku vyzvaný k odovzdaniu zbraní. Bola však odovzdaná iba časť výzbroje, povozov a predmetov viac-menej postrádateľných.

Začiatkom septembra mal som ísť do V. triedy gymnázia. Všade bolo plno poplašných chýrov. Nikto nevedel, čo bola pravda. Nakoniec sme sa dozvedeli, že „Učenie začneme riadne 3. septembra.“ Stal som sa teda žiakom V. triedy gymnázia.

Otec predtým z Rumunska písaval často, teraz z Talianska chodievali listy redšie, lebo tam boli stále boje.

Poslednú hodinu v treťom štvrťroku štvrtej triedy gymnázia, v školskom roku 1917/18, spisoval s nami náš triedny prof. Dr. Živuška nacionálie. Bol som prvý v abecede, tak ma prvého zavolal pred katedru. Vpisoval si moje osobné údaje do veľkého hárku.

Naše noviny veľkými palcovými literami oznamovali senzačnú správu „V Rusku vypukla revolúcia. Vojsko sa vzbúrilo, front sa rozpadol a ústredné mocnosti obsadili z Ruska koľko chceli“. Už bolo vraj všetko dobre, len bolo treba vydržať! Mal byť dostatok obilia aj múky. Čoskoro sme ju mali začať dovážať z Ruska.

Články v tejto kapitole obsahujú úryvky z knihy Jána Balku „Život v piatich režimoch, 1.kniha, Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi“. Kniha vyšla tlačou na Slovensku, ale je vypredaná.

Ukázalo sa, že správy o nemeckom obsadení Bachmača nie sú pravdivé a že stanica bola 5. marca obsadená 6. plukom. Po uskutočnených prieskumoch boli správy o sile približujúcich sa nemeckých vojsk určitejšie a k Bachmaču bol 6.

Rozkaz k pohybu pluku nikoho neprekvapil. Dňa 1.marca 1918 stál 7. strel. Tatranský pluk pripravený k odjazdu.

Kolískou 7. streleckého pluku Tatranského je Berezan, malé mestečko na Ukrajine v Poltavskej gubernii, Perejaslavského újazda, na železničnej trati Poltava – Kyjev, 60 verst juhovýchodne od Kyjeva.

Zdrojom nasledovných 4 článkov sú DEJINY 7. STRELECKÉHO TATRANSKÉHO PLUKU OD JEHO ZALOŽENIA PO NÁVRAT DO VLASTI, ktoré zostavil a náčrty zabezpečil kapitán ruských légií V. IVICIC, 1924. Do slovenčiny preložil Miroslav BILSKÝ, predseda KVH – TATRANCI.

Československá národná rada v Amerike vznikla na začiatku roku 1918 ako pobočka Československej národnej rady v Paríži, ústredného orgánu česko-slovenského zahraničného odboja v 1. svetovej vojne.

Dostal sa nám do rúk dokument, ktorý napísal pán Ernie Bies a ktorý sme s autorovým dovolením v plnom znení uverejnili tu: WHAT WERE SLOVAK TROOPS DOING IN COCHRANE ONTARIO IN 1920?

Na tomto mieste ponúkame čitateľom Slova z Britskej Kolumbie niekoľko ukážok z pôvodného dokumentu s odkazmi na stránky, kde sa môžete dočítať viac o česko-slovenských legionároch prechádzajúcich cez Kanadu r.1020.