Prvý diel série blogov o mojich skúsenostiach a zážitkoch v Kanade, kde som dva mesiace študoval a cestoval. Tento diel sa venuje tomu, prečo som sa (práve) do Kanady vlastne rozhodol ísť..
"Neviem, či sa mi chce a neviem ani či mi to finančne víde", bolo vyjadrenie môjho kamaráta po pol roku, odkedy sme sa dohodli, že v lete 2016 ideme do USA na dvoj - trojtýždňový výlet. Vtedy bol ale už prelom apríla a mája a ja som sa do USA tešil a preto som sa rozhodol, že sa toho nevzdám a pôjdem sám. Necítil som sa ale na to, ísť a všetko zariadiť úplne sám. Rozhodol som sa pre cestovku BUBO a jej výlet z Toronta do Washingtonu.
V júly 2016 som pristál v Toronte a bol som neskutočne ohúrený všetkým naokolo. Absolvoval som CN Tower, hokejovú sieň slávy aj trh svätého Lawrenca (najznámejší trh v Toronte), kde som na vlastné oči videl, čo znamenajú tie druhotriedne potraviny, ktoré chodia na Slovensko. Napriek týmto splneným detským snom to nebolo to, čo ma na Toronte a neskôr všeobecne Kanade zaujalo.
Bol to pocit, ktorý som zažil či už pri nočnej prechádzke po Yonge street (najdlhšej ulici sveta), po vstúpení na vlakovú stanicu alebo kráčaní k Rogers centre (viacúčelový štadión v Toronte) spolu s fanúšikmi domáceho baseballového tímu Blue Jays. Tento pocit ale dodnes neviem definovať. Situácie, keď som mal ja osobne aj z ľudí naokolo pocit, že sa cítime všetci slobodní a rovnocenní, bez ohľadu na akýkoľvek prejav nášho správania. Pritom vieme spolu všetci bez problémov vychádzať. Niečo, čo som na Slovensku ani v žiadnej inej krajine, v ktorej som predtým bol necítil. Stratil som tento pocit aj neskôr v USA. Rozmýšľal som nad tým ešte veľmi dlho, o čo tam vlastne presne išlo, čo je tam iné ako v hocijakej inej krajine.
V lietadle cestou domov som sa dal do reči so staršou pani zo San Diega (USA). Pýtala sa ma, čo sa mi najviac na Amerike páčilo. Moja odpoveď bola jasná: Kanada, ale neviem prečo. Bolo to len o tých pocitoch, ktoré som nevedel presne definovať. Vtedy som netušil, že jej odpoveď mi zmení ak nie život, tak nasledujúce roky môjho života. "Mal by si skúsiť chvíľu žiť v kanadskej rodine, aby si zistil, aký je tam reálny život. Spoznať problémy bežných ľudí a spoznať krajinu viac ako z turistického pohľadu". Vtedy som si povedal, že toto sa mne určite nepodarí. Neviem si to predstaviť zo žiadneho hľadiska. Proste sci-fi film.
Neskôr som precestoval ďalších pár krajín a v žiadnej z nich som sa necítil ako v Kanade. Stále viac som rozmýšľal čo je tam také iné, čo ma fascinuje. Návrh mojej spolucestujúcej mi stále znel v hlave a ja som začal uvažovať, či to naozaj nie je splniteľné.
Po niekoľkých týždňoch "googlenia" a uvažovania som spravil rozhodnutie, ktorému dodnes nemožem uveriť. Pôjdem sám na 2 mesiace do Vancouveru študovať angličtinu, cestovať a budem bývať v kanadskej rodine. Určite toto rozhodnutie nebolo len tak, asi týždeň som odkladal samotné objednanie lebo som stále váhal, či do toho naozaj idem. Potom som sa ale prekonal a zaplatil zálohu. Vtedy som si vôbec neuvedomoval, do čoho som sa pustil.
O pár týždňov neskôr si kupujem letenky a až teraz si začínam uvedomovať do čoho idem. Zdá sa mi to ale ako dobrý nápad. V tom období som končil vysokú školu a počas celého štúdia som nemal pred očami nič iné, iba to, ako pôjdem po obhajobách diplomovej práce domov a budem mať konečne od školy pokoj. Niečo podobné som zažil v cyklistike, keď dva roky môjho úsilia smerovali k tomu, aby som sa dostal na Majstrovstvá Európy a Svetový pohár, ktoré sa konali týždeň po sebe. Žiadny ďalší cieľ som nemal. Na ME aj Svetový pohár som sa nominoval ale v nasledujúcich mesiacoch prišiel pocit, že som nevedel nájsť motiváciu. Niečo ako obrovské uspokojenie s tým, čo sa mi podarilo a čo ďalej? V cyklistike som motiváciu našiel až po viac ako roku. Tomuto som chcel predísť vo svojom ako profesnom živote tak všeobecne.
Mal som predstavu o tom, čo chcem robiť v živote ako v práci, tak vo svojom voľnom čase. Koho a či vôbec niekoho hľadám. Pevne som veril, že tieto dva mesiace mi to pomôžu ujasniť a vrátim sa s motiváciou a novými cieľmi.
Predovšetkým som ale dúfal, že pochopím o čom mi pani v lietadle hovorila. Prečo si myslí, že sa mi Kanada nebude tak páčiť, keď tam budem aj o niečo viac ako turista na dovolenke? Čo je v tej Kanade také iné, čo ma zaujalo a neviem to ani definovať?
Prevzaté z blogu https://helmutposch.blog.sme.sk/c/478571/kanada-i-60-dni-v-kanade-sam-ako-mi-toto-mohlo-napadnut.html s dovolením autora.
- 115 views