Ponúkol som istej pani riaditeľke ZŠ besedu s p. Evou Kristinovou. Deti, reku, o 50 rokov budú môcť povedať: Naživo sme videli a počuli recitovať Kristinovú! Tak ako sa chválim ja: rozprával som sa so Suchoňom, Cikkerom, Smrekom, Poničanom, D. Okálim... Nepochodil som s ponukou. Deti by to vraj nezaujímalo.
Sedel som nedávno v osobnom vlaku Bratislava – Kúty. Komunikácia niekoľkých pätnásťročných dievčat ma prinútila presťahovať sa do iného vozňa.
V roku 1992, keď sa pripravovalo rozdelenie Československa, písali českí novinári: Ako vy Slováci môžete mať vlastný štát, keď sa ani necítite byť Slovákmi? (Mnohým národným bezdomovcom dodne
Koncom apríla 2018 som dostal z Austrálie poštou malý balíček, v ktorom bol útly zborník príspevkov z vedeckej konferencie "Slováci na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky - prejavy národnej a kultúrnej identity", ktorá sa uskutočnila v Nitre 24.mája 2017 a jej usporiadateľom bola Matica slovenská v Martine v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Nitre.
Objavy písomných a archeologických faktov a artefaktov sa našťastie neskončili, pokračujú a budú pokračovať ďalej. Preto zostáva nádej, že budú raz objavené aj také písomné dôkazy, ktoré sú zatiaľ niekde dobre v utajení schované, a ktoré sa stanú priamym svedectvom dávnej kmeňovej histórie Slovákov. Takýto objav očakávam predo všetkým od oficiálnych slovenských historikov. Malo by byť ich profesnou povinnosťou, ešte lepšie ak osobnou ambíciou, aby sa na cestu objavovania vypravili sami od seba.
Ďalším príkladom, ktorý môže v sebe ukrývať názov slovenského kmeňa, môže byť nápis na skalnatom brale, na ktorom stojí hrad Trenčín. Netreba sa dať mýliť tým, že zaužívaný historiografický názor hovorí o príchode Slovanov na územie Slovenska najskôr v 4.storočí n.l. Iné historiografické názory hovoria, že Slovania, a teda aj dávni predkovia Slovákov, žili na území Slovenska ako pôvodné obyvateľstvo od nepamäti. A teda aj v roku 179 n.
Za príklad, ako možno odhaliť korene dávneho slovenského kmeňa zo súčasného osobného mena, možno uviesť slovenské priezvisko Homer. Nie, nepomýlil som sa, keď toto priezvisko považujem za slovenské. Nejde ani o chybný prepis nemeckého mena Hammer, ani o import z gréčtiny, o žiadneho potomka autora eposov Illias a Odysea.
Je nielen zaujímavé, ale priam zaráža fakt, že doboví kronikári, aj keď neboli priamymi svedkami udalostí, dokázali vyhotoviť toľké množstvá historických zápisov, že sú všetky európske národy schopné v nich objaviť svoju dávnu minulosť a na nej postaviť národnú históriu – s výnimkou Slovákov, potomkov Slovenov. Je to náhoda ?
Existuje veľa záujemcov o slovenskú históriu, ktorí by veľmi radi počuli odpoveď aj na otázku :