Sedel som nedávno v osobnom vlaku Bratislava – Kúty. Komunikácia niekoľkých pätnásťročných dievčat ma prinútila presťahovať sa do iného vozňa. Z ich úst sa ozývali také vulgarizmy, za ktoré by sa museli hanbiť aj opilci po záverečnej v 4. cenovej skupine. Z exteriéru dievčatá s mäkkými slovanskými črtami, ktorými je obodrovaný genofond iných národov, a v interiéri hnus – odpad. Aj tie vychovala mamička? Škola? Sú anonymné? Kedy sa to stalo, odkiaľ k nám prišla táto kultúra, kto za to môže? Aj môj starký, keď som ho nahneval, mi nadával: Ej, bodaj si ty narástol! O ktoré dedičstvo by sme sa mali uchádzať?
Môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny! Kto zaplatí kauciu za obvinené školstvo, rodinu, médiá? Na neriešené kriminálne činy sa dá zabudnúť. Napoleon hovoril: Nie sú zlí vojaci, sú len zlí generáli. Nie sú zlé deti, vinná je rodina, škola, spoločnosť, ktorá má vychovávať, a nevychováva. Netajím sa svojím pohľadom na naše školstvo. Je rozporuplné. To, že sú slabé vzdelávacie výsledky, je známe. Kto však otestuje tie výchovné? Ako by sme v nich obstáli v medzinárodnom porovnaní? V počte nevychovaných by sme určite nezaostali ani o percento. Stojím si za tým, čo hovorím, bol som v japonských, švédskych, španielskych a iných školách a viem porovnávať. Mnohí riaditelia našich škôl zatajujú veľké prehrešky žiakov, aby sa nestali stredobodom pozornosti médií.
Učiteľ je beznádejný chudák, do ktorého si môže kopnúť hocikto. Ak sa nič nezmení na jeho sociálnom postavení, ak sa nezmení prefeminizovanosť najmä na základných školách, budú naše deti učiť učitelia, ktorí neboli schopní uplatniť sa inde. Ale sú aj výnimky! V istej televíznej besede jeden expert na školstvo (nimi sa to len tak hemží!) povedal: Zvýšime učiteľom platy, ak uvidíme výsledky. To ako keby kohút povedal sliepkam: Budem vás oplodňovať, ak uvidím, že znášate kurence. Ja si myslím, že za 57 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí si mladí adepti v invázii na pedagogické fakulty nohy nepolámu. Pri všetkej skromnosti si myslím, že práca učiteľa je prinajmenšom taká dôležitá ako práca dentistu či veterinára. Aby som bol pochopený – zaplatiť im a žiadať od nich, klásť im vysoké úlohy. Ale ste naložili tým učiteľom, povedala mi istá kolegyňa po skončení akadémie o A. Fr. Kollárovi. Ktorým učiteľom? pýtam sa. Ja tu okrem vás ani jedného nevidím. Onemela.
Kde sú tie časy, keď učiteľ bol predstaviteľ osvety a kultúry vo svojom okolí! Toto je moje vlastenectvo a národovectvo – ukázal mi peňaženku istý kolega. Ty žiješ v 19. storočí. Iný slovenčinár s penou na ústach: Matica? – Fašistická organizácia. Jediné, čo o Matici vedel, bol spreneverený národný poklad. A ešte sa od Havrana dozvedel, že Štúr bol notorický alkoholik... Do väzenia by som ho nezatvoril, ale dvere do triedy by som mu nedovolil otvoriť! Tým, ktorí rozhodujú o učiteľských platoch, asi škola ublížila.
- 35 views