Klasy z minulosti a prítomnosti Slovenského Komlóša (Samuel Horváth)

Úvod administrátora Jozefa Starostu

Ešte r.2015 mi pán Ing. Michal Hronec poslal elektronickú verziu prekladu útlej knižočky vydanej r.1881. Knižôčka má titul "Klasy z minulosti a prítomnosti Slovenského Komlóša". Napísal ju r.1880 Samuel Horvát, dlhoročný farár ev. a. v. cirkvi, ktorý prišiel na Komlóš v roku 1844. V knihe sú zhrnuté všetky významnejšie udalosti, ktoré sa v obci Slovenský Komplóš (Tot Komlos), t. č. už meste, udiali v rokoch 1748 - 1880.

Knižku preložil do slovenčiny Ing. Štefan Karkuš s pomocou Michala Hronca a Adama Kubričana.

Knižka vyšla tlačou vďaka štedrému sponzorskému daru Ľubomíra Lehotského, syna dolnozemského Slováka Štefana Lehotského, rodáka zo Slovenského Komlóša.

V tomto článku uvádzam niektoré výňatky z prekladu knižky. Elektronický slovenský preklad knižky vo formáte pdf si môžu čitatelia časopisu Slovo z Britskej Kolumbie pre súkromné nekomerčné účely objednať cez email jozef.starosta@gmail.com

Úvod prekladateľa p. Ing. Štefana Karkuša

Po smrti Michala Francisciho, rodáka zo Slovenského Komlóša, učiteľa, ktorý v roku 1920 musel s rodinou opustiť rodisko, (pretože maďarskými úradmi mu hrozil trest smrti za panslavizmus – považovaný za vlastizradu), emigroval na Slovensko mi jeho vnuk Cyril Francisci dal v maďarčine písanú knihu Samuela Horvátha, dlhoročného farára ev. a. v. cirkvi, ktorý prišiel na Komlóš v roku 1844 a Komlóšania si vlani pripomenuli 200. výročie narodenia a 120. výročie jeho smrti.

Útla kniha má iba 61 strán, bola vydaná v roku 1881 pod názvom: Klasy z minulosti a prítomnosti Slovenského Komlóša.

Pre záujem Ing. Cyrila Francisciho, ktorý je prabratrancom mojej manželky, som túto knihu preložil do slovenčiny. Kniha dokumentuje históriu Slovenského Komlóša (aj môjho rodiska), najmä od roku 1746, po príchode prvých slovenských rodín z Békéšského svätého Ondreja a následný rozvoj obce.

V knihe sú zhrnuté všetky významnejšie udalosti, ktoré sa v obci, t. č. už mesta udiali. Je to faktografia, v časti od roku 1844, keď sa na Komlóši hodnotia veľmi podrobne, i keď prevažne cirkevné udalosti.

Pri preklade knihy som sa ale nevyhol myšlienkam , že pôsobenie Samuela Horvátha v Slovenskom Komlóši malo podtón maďarizácie môjho rodiska. Svedčia o tom viaceré pasáže, týkajúce sa vzdelávacieho procesu, zakladaním materských škôl, kde sa cielene deti od útleho veku učili maďarský jazyk a jeho vystúpenia pri oslavách storočnice Komlóša v roku 1846 v maďarčine. Sklamaný bol v roku 1848-49 z nezáujmu Komlóšanov o protihabsburgské povstanie.

Kniha podrobne uvádza mená a roky pôsobenia cirkevných hodnostárov, ale i učiteľov, richtárov, ich podrichtárov, notárov, lekárov a pod.

Opisuje aj činnosť cirkevného zboru , ďalej spoločenský život a ľudové zvyky. V knihe sú spomenuté aj pohromy, ktoré obec postihli, napríklad: – cholera v roku 1831 mala 828 obetí, v roku 1849 542 mŕtvych , v roku 1873 500 mŕtvych. Veľký požiar v roku 1836 zničil tretinu obce.

Úvod autora Samuela Horváta

 

Moja kytica klasov je zložená nie z domýšľania, ale zo skutočných údajov, ktoré obsahujú minulosť a prítomnosť našej obce a cirkvi, a priznám sa, že získal by som ich iba s vynaložením námahy a zároveň sa ospravedlňujem za prípadné chyby.

Úryvky z knihy

...

Už v prvých riadkoch rukopisu vedca Pavla Valaského, bývalého zaslúžilého farára tejto farnosti, z roku 1779 sa poukazuje na to, že obec a farnosť museli existovať už v 16. storočí pri Száraz éri ( Suchá žila – potok pretekajúci Slovenským Komlóšom – pozn. prekladateľa) na ceste smerom k Pécske, čo potvrdzujú ruiny kostola, pozostatky domov i vykopávky tehál. Tvrdí to i Ľudovít Haan v diele „Počiatky Békéšskej župy“ s tým rozdielom, že on jestvovanie prvého Komlóša kladie do 15. storočia, a na potvrdenie označuje polohu súčasných cirkevných pozemkov, odvolávajúc sa nielen na tradované ústne poznatky medzi obyvateľmi, ale aj na vykopávky tehál a častí základov stavieb.

Ale ako zmizol prvý Komlóš, s určitosťou nemožno potvrdiť, je však pravdepodobné, že tak ako všetky obce, ktoré v župe zmizli, bolo to v dôsledku tureckého vpádu. Toľko o prvom Komlóši.

Druhý, čiže súčasný Komlóš vznikol v roku 1746. Bude dobré stručne oboznámiť sa tu s dohodou baróna Rudňanského o obci v skratke a s jej dôležitejšími bodmi.

Uvádzam teda:
1. Osadníci sa prísne zaväzujú, že medzi seba budú priberať iba skromných a bohabojných gazdov. ( Aj z toho vidieť, že to bol vznešený a prezieravý muž. Nechcel aby sa mu do osady nasťahovali rodiny, ktoré nemali technickú výbavu na obrábanie polí. (Pozn. prekladateľa))

2. Ako poddanskú daň zaplatia 700 rýnskych forintov, 1 okov roztopeného bieleho masla a tučnej slaniny.

3. Z každej zasiatej plochy 1/9 úrody patrí panstvu.

4. Povinní sú ochraňovať osadu a prejavovať poslušnosť Svätoondrejskému miestodržiteľovi.

5. Slobodne môžu vyznávať služby božie. (Bola to naozaj veľká vymoženosť vzhľadom na vtedajšie pomery.)

Slovenský Komlóš

Súčasné pomenovanie získal od osadníkov, ktorí boli Slováci a od v tom čase tu rastúceho divého chmeľu. Keď som sa v roku 1844 sem dostal, bolo možné divý chmeľ sem- tam vidieť v jarkoch vinohradov. Kedysi Slovenský Komlóš označovali ako Békéšsky Komlóš. Tak to vidíme v spise Pavla Valaského, ako aj na cirkevnej železnej panvici na pečenie oblátok, na ktorej je znak „Curavit fieri eccelesia Tóth –Komlós opud Békesienses 1822“, (potvrdzuje sa, že je to cirkev Tót-Komlóša z békéšskej župy) nepochybne z dôvodu odlíšenia od iných obcí s názvom Komlóš.

Pomenovanie Slovenský teda priamo poukazuje, na jeho slovenských obyvateľov, čo je nespochybniteľné. Veď ich predkovia prišli sem z Gemeru, Veľkého a Malého Hontu, Novohradu, Zvolena, ba aj z Peštianskej župy, na čo viditeľne poukazujú aj niektoré mená. Napríklad: Hruška - Hrušov (gemerská župa), Divičan - Devičany (Veľký Hont), Sudický - Súd (Veľký Hont), Domanovský - Domaník (Veľký Hont), Môťovský - Môťová (Zvolen), Guťan - Guta (Novohrad), Kerťan - Kürt (Peštianská župa), Lehocký – Lehota (Zvolenská župa).

...

Významnejšie živelné pohromy, ktorými obec od svojho počiatku doteraz prešla, boli tieto:
V roku 1816 víchrica zabila družstvo vojakov, ktorí v Sárazéri zablúdili.
V roku 1831 cholera, na ktorú zomrelo 828 ľudí, medzi nimi aj farárka, vdova manželka Juraja Sextyho.
V roku 1836 požiar, ktorý pohltil 2 domy farárov, 3 školy so zariadením a zhorela tretina domov Komlóša.
V roku 1849 cholera, na ktorú zomrelo 542 ľudí.
V roku 1863 sucho spôsobilo hladomor, ktorý obec iba podľa notárskeho výkazu v hotovosti stál 28 310 forintov. Okrem toho sa z rozpočtu vlády dostalo 99 forintov a 64 grajciarov.

...

Ako už bolo povedané, terajšia obec vznikla v roku 1746 tu usídlenými Slovákmi zo Svätého Ondreja, ktorých počet sa rozmnožoval Slovákmi z Hornej zeme a aj tí, čo prišli zo Svätého Ondreja mohli byť pôvodom hornozemskí. Jozef Rudňanský, ktorý sám bol evanjelického av. vyznania, ich na radu Mateja Markoviča, sarvašského farára usadil sem, na svoju pustatinu. Z akých podmienok? Už to bolo spomenuté. Podľa počtu sem prišlo okolo 80 rodín zo Svätého Ondreja. Na pamiatku nech tu stoja mená niektorých poprednejších hláv rodín. Michal Lenárt, notár; Martin Vajaš, sudca; Juraj Cerovský zákonný sudca; Ondrej Roskoš, Michal Tóth, Pavel Rybársky, Juraj Bugár, Peter Benčík, Ondrej Sudický, Juraj Urban, miestoprísažní sudcovia; Mená ďalších zámožnejších: Jakub Urban, Ján Urban, Pavel Tóth, Ondrej Môťovsky, Augustín Domanovský, Šimon Bartošík, Benjamím Varga, Ondrej Varga, Matej Turčan, Michal Legíndi, Juraj Adamík, Michal Ančin, Michal Macai (alebo Makai), Ondrej Bugár, Pavel Lehocky, Ján Pokoracky, Ondrej Tuška, Matej Šereš, Jakub Makai, Jakub Rimovsky, atď.

Predovšetkým pre mier prišli zo Svätého Ondreja sem, ale jeho požehnanie mohli užívať iba veľmi krátku dobu, pretože župy Čanád a Békéš naďalej súťažili komu bude obec patriť.

Už v roku 1747 vtedajší krajinský súd Komlóš prisúdil župe Čanád. Tomuto súdnemu rozhodnutiu sa celkom Komlóšania nechceli podriadiť, nakoniec sa však museli vzdať. Z toho je zrejmé, že už vtedy sa Komlóšania usilovali patriť k Békéšu, čo je varovný vzor toho, aby potomkovia neboli horší, ako ich predkovia.

V roku 1748 na podnet Jozefa Rudňanského župa Békéš obnovila spor a vyhrajúc ho Komlóš sa opäť pripojil k Békéšu. Na znak vďaky župa Daniela Lehockého, župného zástupcu odmenila 50 zlatými a krajinského sudcu 7 kusmi pekných koní.

V novšej dobe Komlóš v rokoch 1849 -1861 a 1863 – 1865 bol pripojený k Čanádu a v rokoch medzi tým patril k Békéšu, z čoho vyplynulo, že mnohokrát aj Békéš aj Čanád vyrubili dane.

...

V roku 1850 26 rodín Mojžišovho vyznania sa sem prisťahovalo z Makova, čo vtedy predstavovalo 126 duší. Odvtedy sa počet izraelitov sčasti rozmnožil, aspoň takto je vec u mňa nahlásená. Z hmotného hľadiska sa teší zo zaradenia do najvyššej triedy. K prednosti tohto nech je povedané: starajú sa o rodinu , hovoria maďarským jazykom a dôkladne sa ho učia, pritom aktuálna bola podpora paláca maďarskej akadémie, čo na základe môjho vyhlásenia urobili. S čím ale nemožno súhlasiť, že často menia svojich učiteľov, čo také časté zmeny nemôžu byť v žiadnom prípade prospešné pre výchovu..

...

12. júna 1852 jeho veličenstvo cisárstva a kráľovstva František - Jozef I. nás vyznamenalo svojou návštevou. V mene obce a cirkvi pri tejto udalosti jeden hrdina čižmár s chrabrým srdcom skočil ku kočiaru jeho veličenstva, predstaviac sa ako vyslúžený vojak, ktorého jeho veličenstvo obdarovalo.

...

14. január 1860 zo dňa na deň sa šíriaca nemravnosť čoho jednou z hlavných príčin sa odhadoval zákaz svadieb mladých, cisársko-kráľovské ministerstvo cirkví a všeobecného vzdelávania rozhodli požiadať, aby svadby, ako prirodzené a rozumné ako aj predovšetkým podľa apoštolského učenia posväteného práva a pre všeobecnú mravnosť z hlavných príčin, aby tým mladým, ktorí sú už na to súci bez ohľadu na to, či sú vojaci alebo nie boli povolené. Požiadavka presbytéria sa hneď zrealizovala.

...

24. júl 1860. Bol prečítaný list battoňského cis. kráľovského slúžneho úradu, v ktorom zakázal výstavbu novej školy, na čo cirkev odpovedala nasledovne: „Vznešený cis. kráľovský slúžny úrad nám bráni pri výstavbe školy s odvolaním sa na paragraf 5 stavebného poriadku.

“ Slávnostne vyhlasujeme, keďže držiac sa bodu 2. 5. zákona 1790/1, 26, ktorý pre nás zabezpečuje slobodu výstavby školy a ktorú sme do riadneho užívania dali podľa listu jeho veličenstva z 15. mája, žiadne podobné zakazujúce predpisy nie sme povinní dodržať. Ak aj bolo predtým takéto nariadenie, toho povinný účinok od 15. mája pre nás autonómnych evanjelikov definitívne pominul. Okrem toho naša cirkev disponuje právom samosprávy, podľa ktorého nemôže prijať žiadne podobné poručníctvo. Nech to neberie ctený cisársko-kráľovský súdny úrad ako trucovanie, alebo áno, nech to tak aj berie, v skutočnosti: trváme na našom neochvejnom najsvätejšom zákonnom práve. A nech si neželá aby sme my, ako strana, ktorá touto cestou je v uplatňovaní najsvätejšieho práva obmedzovaná, pred tvárou celej maďarskej domovskej evanjelickej cirkvi bola nútená s krvácajúcim srdcom vystúpiť a poukázať na naše jatriace sa rany. Dáme, čo je cisárovo, ale aj Bohu chceme dať, čo je Božie, a to ako kresťania bez vonkajšieho zasahovania.

...

Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva v roku 1881 je počet všetkých obyvateľov:
evanjelici 7898
reformovaní 117
rímsko - katolíci 358
grécko - katolíci 135
vyznávači Mojžiša (Židia) 170
Spolu 8678

...

Ľudové zvyky

Okolo krstín. Pôrodná baba pozve, krstného otca a matku, k tomu najbližšiu rodinu a susedov po krste na dvojhodinové hodovanie.

V deň konfirmácie sa pozýva iba krstná matka s niekoľkými najbližšími príbuznými.

Zásnuby. Starejší v sobotu o 14.0 hod. poobede spolu so snúbencami idú k farárovi. Po podaní rúk každý starejší svoju časť odprevadí domov. Po zapálení sviečky snúbenec so svojím starejším spolu idú k domu nevesty, kde na krátky čas si pýta ubytovanie. Starejší snúbenca sa pýta starejšieho nevesty. Či by dievča nemalo chuť ísť za ženu k privedenému mládencovi? Ak áno, potom starejší dievky odovzdá dievčinu pri želaní šťastia starejšiemu mládenca. Potom nasleduje večera, po večeri sa zo daruje zo strany starejšieho dievky hodvábna šatka a zo strany starejšieho mládenca približne 3-4 frt. na košeľu. S tým sa rozídu.

Nasledujú trojnásobné ohlášky.

Svadba. Tá sa začína v pondelok večer. V utorok sa sobášia. Pred svadbou sa nevestina truhlica výbava vrátane ďalších symbolov so spevom a plieskaním biča-karikáša odnesú do domu ženícha. Po sobáši pozvaní prúdia pri hudbe k bydlisku ženícha a nevesty. V krátkom čase nasleduje obed. Po obede sa darujú peniaze na veno a na cirkev. Darované peniaze odnesú ženíchovmu starejšiemu, ktorý ich prevezme a osobne odovzdá neveste. Kým ju začepčia, tancujú s ňou tancom pre nevestu. Počas neho je zvyk dať neveste dať toľko peňazí, kto koľko chce. Svadba trvá do stredy. Ukončí ju kaša, čo je znak, že svadba sa končí. (Neuškodilo by konať svadby trochu kratšie, v utorok vo štvrtok by sa začali a v ten deň by sa aj skončili. Z toho by úplne dosť bolo.) Vo štvrtok sa opäť začínajú svadby.

Ovdovelé a vdovci sa väčšinou sobášia v pondelok.

Pochovávanie. Tak, ako všade v krajine, tak aj tu je vo zvyku pri mŕtvom byť hore (virastovanie). Deti spevom a modlitbami, mladých a starých obvykle rozprávaním a rozlúčkou pochovávajú. Zvykom je mŕtveho vo veľkom oplakávať. Smútiace strany zomrelého bez prikrývky hláv odprevadia do cintorína, tak isto sa aj vracajú. Po istom čase smútok ukončí kar. Potiaľto a nie ďalej.

Slovo na záver

Komlóšania! Či viete, ako zvyknú posudzovať stav vzdelanosti ľudu? Podľa dobre organizovaných verejných zariadení. Teda: kde je dostatok dobre organizovaných škôl, škôlok, ošetrovní, knižníc a kde je silná cirkev, o tých hovoria, že sú vzdelaní, bohabojní a šťastní ľudia.
O to sa usilujte! Naproti, kde tieto danosti vo väčšej miere chýbajú, tam ľudí neochráni nič, ale nič od označenia, že sú nevyspelí. Toho sa vyvarujte!

Komlóšania! viete, že kto je opravdivý kamarát?

Nie ten, ktorý sa do očí usmieva, ale ten, kto z času na čas úprimne povie do očí pravdu aj keď môže byť akokoľvek horká. Nie ten, ktorý uspáva, ale ten, ktorý vyruší zo spánku a núti k neustálej činnosti. Nie ten, ktorý v núdzi opustí, ale ktorý v núdzi nesmierne pomôže.

Nech Boh dá vám čo najviac takýchto priateľov, potom viem, že nielen budete žiť, ale navždy budete aj šťastní.

Po tomto všetkom, nech spočíva požehnanie Boha na vedení tejto obce a cirkvi, na malých a veľkých, chudobných i bohatých! Nech sa zmení táto suchá riečka čo najskôr na tečúcu rieku, ktorá nech lode vozí a okolo jej brehov nech skáču bystré ryby. Nápomocné tejto obci nech sú čo najrôznejšie stromy, ako silné bašty okolo nej!

Nech povievajú na ornej pôde tejto obce bohatú úrodu prinášajúce zlaté klasy. Nech v tejto obci vládne anjel mieru, lásky a porozumenia! Nech sa dvíha dobré meno tejto obce tak vysoko ako je vysoká táto veža. Túto obec nech ochraňuje Božia mocná ruka, aby jej nikdy žiadna hrozba neškodila!

A mňa, ktorý som toto srdečne na pamiatku napísal, udržujte aj naďalej vo svojej pamäti a keď duša z mojej telesnej schránky, z prachu vyletí, venujte mi malé miesto tam, kde už nespočetní, oslobodení od ťarchy života najsladší spánok, spánok smrti spia! Boh s nami! Boh s vami!

Samuel Horvat