(Slovenský Komlóš *16. 11. 1817 – Budapešť + 21. 4. 1895)
Domanovsky, Ondrej; akademik, profesor práva, filozof a autor filozofických prác, člen korešpondent maďarskej akadémie vied.
Medzi najtalentovanejšími uhorskými vedcami, ktorí v niektorých vedeckých disciplínach mimoriadne vynikli a stali sa členmi Maďarskej akadémie vied bol aj Ondrej Domanovsky, pôvodom Slovák, žiaľ používal krstné meno Endre, zo Slovenského Komlóša. Do tejto vedeckej spoločnosti bol zvolený ako člen korešpondent v roku 1871.
Ondrej Domanovsky sa narodil v dobre situovanej remeselníckej rodine. Otec bol mimoriadne ctený, vážený a zručný remeselník. Vyrábal pekné vyšívané šuby a iné kožušinové výrobky. Syna Ondreja po úspešnom skončení základnej školy, kde bol vynikajúcim žiakom, poslal na vyššie stupne vzdelania. Od roku 1830 študoval v Mezőberényi (Poľný Berinčok), tu už si na štúdiá sám získaval prostriedky po tom ako mu rodičia schudobneli.
V roku 1836 odišiel na štúdiá do Banskej Štiavnici, kde sa venoval logike a filozofii na evanjelickom lýceu. Následne dva roky ešte študoval na Prešporkom lýceu, kde zložil i kňazské skúšky. Po absolvovaní teologického štúdia, tak ako mnohí jeho vrstovníci, začal svoju životnú púť aj on ako domáci vychovávateľ v popredných, bohatších rodinách v Zadunajsku. Súčasne študoval aj právo v mestečku Pápa.
V roku 1843 sa rozhodol a odišiel na štúdiá do Nemecka na Univerzitu do Halle, kde absolvoval prednášky z filozofie u vychýreného profesora Erdmanna. V tom období navštívil aj univerzity v Jene a Berlíne. V auguste 1846 sa vrátil domov, teda do Uhorska, a začal pracovať ako vychovávateľ u Gabriela Lónyaja, potom odišiel za vychovávateľa do mestečka Zomba v Beregskej župe k Ervinovi Vladárovi. Od roku 1849 sa stal vychovávateľom Eugena, syna vdovy grófky Edmunda Zichyho.
Za riadneho profesora na slávne sarvašské gymnázium po revolúcii roku 1850 bol pozvaný aj Ondrej Domanovský. V rolu 1852 on držal slávnostnú reč pri 50. ročnom jubileu založenia gymnázia. V ťažkých časoch ústavu v roku 1853 odišiel na šopronské lýceum, kde vyučoval maďarčinu, dejepis, filozofiu, teológiu a dejiny umenia. Neskôr vyučoval na právnickej akadémii v Nagysebenyi (Sibiu - dnešné Rumunsko), kde ho vymenovali za riadného profesora, a tiež aj v Budapešti. Do dôchodku odišiel v roku 1887. Po odchode do dôchodku žil do konca svojho života v Budapešti.
Ondrej Domanovský je autorom nasledovných kníh:
- štvorzväzkové - Dejiny filozofie I-V (1870 – 1890)
- Filozofia ako nevyhnutná veda k dejinám umenia (1872)
- Pojem logiky (1876)
- Dante ako politický spisovateľ (1888)
O Ondrejovi Domanovskom teba ešte povedať, že bol prvou lastovičkou, ktorá vyletela k vyššiemu vzdelaniu, preslávil tak dolnozemských Slovákov a svoju rodnú obec, najväčšiu slovenskú osadu v Rakusko- Uhorsku, Slovenský Komlóš.
Syn Ondreja Domanovského, Alexander (1877 Nagyszebeny Sibiu – dnešné Rumunsko – 1955 Budapešť), historik, redaktor tiež preslávil svojho otca. Od roku 1913 až 30 rokov redigoval historický odborný časopis - Storočia. Bol autorom početných knižných prác, učebníc, štúdii a článkov uverejňovaných v Maďarskej i zahraničnej tlači. V rokoch 1939 – 1940 bol rektorom budapeštianskej univerzity. Bol členom nielen maďarskej ale aj poľskej a rakúskej akadémii vied.
O čom komlóšania iste málo vedia, Alexander Domanovský bol aj členom odbornej komisie na mierovom rokovaní v roku 1920 v Trianone.
Vnuk Ondreja Domanovského, tiež Ondrej (ml.), bol popredný maliar (1907 Budapešť – 1974 Budapešť). Jeho umelecké pôsobenie odmenili Munkáčovou a dvakrát Košútovou cenou. V rokoch 1960 a 1965 sa stal Zaslúžilým umelcom.
Pramene :
Kultúrne hodnoty Slovenského Komlóša, Synčok Juraj, 2011
Dejepis Mestečka Sarvaš od Michala Žilinského, 1872
Tótkomlós torténete, (Dejiny Slovenského Komlóša, monografia obce od kolektívu autorov ), 1966
- 21 views