Po dlhom čase [48 rokov] si budem možno navždy čerstvo pamätať skoré ráno v kampe pod Prahou, kde moja rodina prenocovala jednu z nocí našej dovolenky v Čechách.
Skoro ráno nás zobudil zvláštny hlas, ktorý sa niesol kampom. Spočiatku sme mu nevenovali pozornosť, ale keď sme počuli : "Vojská Varšavskej Zmluvy vtrhli do republiky.....," vyskočili sme všetci zo stanu, rozhliadli sa po okolí a videli celý kamp v pohybe. Balili sa stany, ronily sa slzy a preklínali hlavy, ktoré to zavinili.
Naše deti boli malé, nechápali o čo ide, ale podľa chaosu, ktorý bol všade okolo, cítili, že niečo nie je v poriadku. A veru nebolo. Hrozné chvíle sme prežívali cestou domov, keď nás na ceste v noci zasiahla kolona obrnených áut a tankov postupujúcich na západ. Vytláčali nás z cesty, osvetlovali silnými svetlami. Bola to strašná noc, noc sklamania, nebezpečia a neistoty z budúcnosti.
Hlavne neistota z budúcnosti. NEISTOTA, ktorá nás zaviedla čoskoro ďaleko za hranice republiky.
Marta Styk
- 24 views