Aká bola Vaša jar a začiatok leta 1968?
Pamätám si dobre, že ľudia sa nesmierne tešili z politického vývoja v roku 1968, že konežne budeme mať s Dubčekom a Svobodom tu dlho očakávanú SLOBODU - "socializmus s ľudskou tvárou".
Kde ste boli a čo ste práve robili, keď ste sa dozvedeli o invázii vojsk Varšavskej Zmluvy do Česko-Slovenska?
Užíval som si prázdniny ako 14-ročný mladík v Novákoch na Hornej Nitre a sused, ktorý robil na nočnej smene v nováckych chemických závodov nás zobudil a povedal nám, ze nás Sovieti prepadli a bude veru zle...
Aká bola Vaša prvá reakcia?
Moja prvá reakcia bola, že veď "bratia", ktorí nás v roku 1945 oslobodili, nám to nemôžu spraviť, že to bude len nejaký omyl, to sa hneď vysvetlí. Veď sa dohodli predsa v Bratislave aj v Čiernej nad Tisou. (Nebohý otec veľmi sledoval politiku a mňa takisto do nej ako mladíka zaúčal.)
Opíšte, čo si všetko pamätáte z 21.augusta, čo ste videli na vlastné oči alebo to máte "z prvej ruky"
Pamätam si dobre ako ruské ozbrojené konvoje prechádzali cez Nováky. Ako chlapci sme boli zvedaví, rodičov sme neposlúchli a všetko sme podrobne sledovali pri ceste. V Novákoch na viadukte spadlo ruské nákladné auto (vodič pravdepodobne od únavy zaspal). Mal naloženú muníciu, našťastie to neexplodovalo, lebo by tam bolo spústu mŕtvych. Muníciu vojaci hneď zobrali, aj mŕtveho šoféra a ponechali tam len vrak nákladného auta ZIL, na ktorom sme sa my ešte niekoľko dní hrávali.
Aké boli Vaše osobné zážitky z prvých dní a týždňov okupácie?
Utkvela mi v pamäti jedna spomienka, že v Novákoch aj počas týchto tragických chvíľ ludia nestratili humor. Na námestí niekdo povesil mŕtvu sliepku a pri nej napisal: Radšej som si život vzala, ako Rusom vajcia dala.
Ako si spomínate na Alexandra Dubčeka?
Na Dubčeka si spomínam len s láskou. Bol to Človek, ktorý mal charizmu a nebol "aparatčík", počúval hlavne názory ľudí z ulice. Chcel ten sovietsky štýl socializmu reformovať, lebo sám žil v mladosti v Rusku a poznal aj stalinizmus na vlastnej koži. Moja babka z maminej strany pochádzala z Uhrovca a s rodinou Dubčekovou sa veľmi dobre poznala.
Pripájam niekoľko fotografií z Dubčekovho múzea v Uhrovci:
Ako 21.august 1968 poznačil Váš život?
Môj život vlastne poznačil aj 21. august 1968. Vtedy som to videl len ako veľke zlo. V rokoch sedemdesiatich, v rokoch "konsolidácie" som mal pre otca kádrové problémy. Bol som syn vylúčeného straníka, nemohol som sa dostať na vysokú školu, otca degradovali, suseda zavreli ako politického väzňa, skrátka som videl realitu Husákovho režimu. V roku 1981 som ušiel na Západ. Za "odmenu" som dostal 18 mesiacov basy.
Ako sa dnes pozeráte na udalosti roku 1968?
Udalosti z 21. augusta 1968 si každý rok pripomínam. Nechce sa mi veriť, že je tomu už toľko rokov. Ja som to prežil, ale dnešnej mladej generácii to už vonkoncom nič nehovorí. Státisíce ľudí tento deň poznačil. Väščinou negatívne ale s odstupom času možno aj pozitívne. NEBYŤ TÝCH RUSOV, tak som na tom ZÁPADE neni. Spoznal som svet, naučil sa jazyky, precestoval množstvo krajín, zrealizoval som si množstvo mojich snov, skratka spravil som si celoživotný nadhľad, čiže ešte raz by som sa Brežnevovi poďakoval, lebo verím tomu: Že každé zlo, je na niečo dobré!!!
Pred 2 rokmi som navštívil Čiernu nad Tisou. Takto dnes vyzerá "Železničný dom", v ktorom prebiehalo rokovanie najvyšších predstaviteľov ZSSR a ČSSR:
A toto je záber z rokovacej miestnosti:
Paľo Stacho
- 20 views