Kalendár udalostí pred, počas a po 21.auguste 1968

31.marca bol založený Klub politických väzňov (Klub 231, K 231), organizácia, ktorá združovala bývalých politických väzňov, ktorých komunistický režim v Česko-Slovensku uväznil zväčša na základe zákona na ochranu ľudovo-demokratickej republiky č. 231/1948 Zb.

5.apríla bol na stretnutí 144 účastníkov (hlavne z radov inteligencie) založený Klub angažovaných nestraníkov – KAN.

10.apríla bol ohlásený Akčný Program KSČ, ktorý mal navodiť socializmus s ľudskou tvárou. Do zahraničia text programu šírila ČTK pod názvom „Československá cesta k socializmu“. Program sľuboval zásadné ekonomické a politické reformy.

4. mája v Moskve prebiehali česko-slovensko-sovietske rokovania na najvyššej úrovni; česko-slovenská delegácia (Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak) si vypočula od Brežneva, Kosygina a Podgorného veľmi ostrú kritiku politických pomerov v ČSSR. Žiadali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám, ktoré sa podľa ich názoru výrazne aktivizujú.

21.–30. júna prebehlo  na česko-slovenskom území vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy s názvom "Šumava". Odďaľovaný odchod vojsk (sovietske jednotky odišli až 3. augusta) zvyšoval napätie v krajine a posilňoval najmä protisovietske nálady.

27. júna uverejnili noviny Literární listy, Práce, Zemědělské noviny a Mladá fronta  výzvu Dvetisíc slov, ktoré patria robotníkom, poľnohospodárom, úradníkom, vedcom, umelcom, všetkým, ktorú vypracoval spisovateľ L. Vaculík s podpisom asi 70 aktivistov (na Slovensku uverejnil výzvu len mládežnícky denník Smena). Ešte v deň jeho vydania sa ním zaoberalo predsedníctvo ÚV KSČ. Vyhlásenie bolo ešte radikálnejšie ako Dubčekov akčný program KSČ. V priebehu rokovania telefonoval Dubčekovi Brežnev, ktorý 2000 slov označil za "nástup síl, ktoré vyvolajú kontrarevolučnú situáciu".

4. júla bolo vedenie KSČ pozvané na rokovanie s „bratskými stranami“ do Varšavy o vnútorných pomeroch v ČSSR; predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo navrhnúť namiesto spoločnej schôdzky dvojstranné rokovania.

14.–15. júla na schôdzke vo Varšave schválili predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ; podľa názoru „päťky“ sa v Česko-Slovensku organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).

17. júla Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list; triezvym a rozvážnym tónom vyvracalo neopodstatnené obvinenia a neoprávnenú kritiku, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naňho vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery k vedeniu KSČ (78 % občanov) a práva na vlastnú, česko-slovenskú cestu.

29. júla – 1. augusta  v Čiernej nad Tisou sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ; schôdzi predchádzalo tzv. Rokovanie bolo značne dramatické, vedenie KSČ tu vystupovalo nejednotne (traja z členov - Kolder, Biľak a Švestka sa značne stotožňovali so sovietskymi argumentmi).

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158506-cierna-sa-stala-na-styri-dni-pupkom-sveta/ uvádza: Božemôj, oni tam budú táboriť! pomyslel si Alexander Dubček, keď Leonid Brežnev telefonicky oznámil, že chce s ním rokovať vo vlaku v Čiernej nad Tisou. Ponuku stretnúť sa v Košiciach kremeľský vodca odmietol. Blížil sa koniec júla 1968. Do začiatku okupácie Československa ostával necelý mesiac. Neveštilo to nič dobré, vo vlakoch sa zvykli podpisovať kapitulácie, napríklad nemecká v roku 1918 či francúzska o 22 rokov neskôr.

Sovietska strana vystupňovala tlak na česko-slovenskú reformu; žiadne dohody neboli podpísané, avšak sovietska delegácia odchádzala s predstavou „záväzkov“ vedenia KSČ „bojovať proti antisocialistickým silám“.

http://www.tyzden.sk/casopis/3034/sudruhovia-z-vagonov/ uvádza: Obdive delegácie rokovali celý deň, vždy za zavretými dverami v prísne stráženom Uzľovom klube. Bogoly spomína: „Jedným z mála miestnych, ktorí to videli na vlastné oči, bol kuchár Kušnír báči zo susednej dediny Biel, kde viedol vynikajúcu reštauráciu. Chudák, dnes už nežije. Ten obidvom delegáciám varil obedy, pričom Sovieti mali pre istotu svojho ochutnávača. Kušnír báči hovoril, že tam bol občas hrozný rámus. Brežnev reval a trieskal do stola, Sovieti boli voči našim agresívni.“

Vždy presne o 16.00 Sovieti nasadli na vlak a išli prenocovať do Čopu. Dubček, Svodoba, Smrkovský a iní sa, naopak, vybrali medzi ľudí, s ktorými debatovali.

3. augusta sa v Bratislave uskutočnila schôdzka „päťky“ s vedúcimi predstaviteľmi KSČ; prijaté vyhlásenie naznačovalo, že „bratské strany nikomu nedovolia vraziť klin medzi socialistické štáty“ a že problémy vyriešia „vzájomnou pomocou a podporou“.

17. augusta Na žiadosť maďarského vodcu J. Kádára došlo v Komárne k jeho stretnutiu s A. Dubčekom; Kádár tlmočil veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Česko-Slovensku a upozorňoval na možné vážne dôsledky, plynúce z nespokojnosti (vojenskú intervenciu).

20. augusta v Prahe začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ; počas zasadania prišla o 23.30 hodine prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami „socialistickej päťky“ (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany M. Dzúra, aby armáda nekládla odpor (rozkaz sa vzťahoval aj na Bezpečnosť /políciu/ a Ľudové milície) a bolo vydané Provolání ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.