For the Love of Music
Dear Friends,
Dear Friends,
Ing. arch. Lucia Kubicová Torchio sa narodila v r. 1963 v Bratislave, kde vyštudovala Fakulty architektúry SVŠT (1986). Pracovala ako architekt - pamiatkár na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, resp. na Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave.
Iveta Galbavá, rod. Krovinová sa narodila v r. 1966 v Trenčíne, kde vyštudovala odevnú technológiu, bytový design a ekonomiku. V Belgicku absolvovala štúdium Etiky podnikania a podnikovej kultúry a v Prahe si doplnila vzdelanie štúdiom všeobecnej psychológie.
EVA MÁRIA TRAJTEROVÁ sa narodila v roku 1951 v Bratislave, kde aj žije a pracuje. Súkromne študovala kresbu a maliarstvo u Akad. Mal. Milana Laluhu. Pracovala ako projektantka v ateliéroch pre obnovu pamiatok.
V piatok 31. mája 2019 sa v Bratislave stretli známe Slovenky žijúce v zahraničí, členky VIP klubu Slovenky:
V nedeľu 2.júna 2019 bolo vo farskej hale slovenského kostola sv. Cyrila a metoda v New Westminsteri milé spoločenské posedenie Slovákov a priateľov Slovenska pod názvom „Taký bol Generál Milan Rastislav Štefánik“.
V hale Slovenského kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri bude v nedeľu, 19.mája 2019 o 12.00 napoludnie (hneď po slovenskej sv.omši) nevšedné podujatie. Vystúpi tam mladý komorný orchester The Gallo Chamber Players s unikátnym koncertom nazvaným Fantastic Voyages: A Springtime Salute to Telemann.
V nedeľu, 5.mája 2019, "prileteli" Sláviček a Slávik do farskej haly Slovenského kostola sv. Cyrila a metoda v New Westminsteri s programom "Od Slávika s láskou".
Áno, do Švajčiarska som odišiel v júli 1917, aby som mohol nadviazať a využiť styky s Rakúskom a Maďarskom z neutrálnej krajiny. Zistil som, že správy, ktoré posielali korešpondenti zo Švajčiarska do francúzskych novín, neboli dostatočné pre naše potreby.
V nedeľu, 30.decembra 2018 sa v hale Slovenského kostola sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, v Britskej Kolumbii v Kanade, po skončení sv. omši, zišli farníci pri milej príležitosti. Detičky ich prekvapili "Jasličkovou pobožnosťou", ktorú nacvičili pod vedením p. Martina Lavríka.
Nikto nevedel, čo čakať a čoho sa držať. Najviac však strácali hlavu „naši vlastenci“. Právom sa obávali, že to, čo počúvali kde tu o Wilsonových 14 bodoch, znamenalo koniec monarchie a koniec ich výsadného panstva.
Už pri odchode našich vojenských častí z Ukrajiny a obzvlášť po boji pri Bachmači, začali nám bolševici klásť rôzne, často veľmi ťažké podmienky odjazdu. Už na stanici Balašov bol jeden z vlakov 7. pluku vyzvaný k odovzdaniu zbraní. Bola však odovzdaná iba časť výzbroje, povozov a predmetov viac-menej postrádateľných.
Začiatkom septembra mal som ísť do V. triedy gymnázia. Všade bolo plno poplašných chýrov. Nikto nevedel, čo bola pravda a čo z toho malo byť. Na radu pána farára išli sme sa informovať do Bystrice na riaditeľstvo gymnázia, či sa škola začne riadne, alebo nie. Na riaditeľstve sa divili našim otázkam, zapísali nás na budúci školský rok a zároveň nám povedali: „Učenie začneme riadne 3. septembra.“
Otec predtým z Rumunska písaval často, teraz z Talianska chodievali listy redšie, lebo tam boli stále boje.
Poslednú hodinu v treťom štvrťroku štvrtej triedy gymnázia, v školskom roku 1917/18, spisoval s nami náš triedny prof. Dr. Živuška nacionálie. Bol som prvý v abecede, tak ma prvého zavolal pred katedru. Vpisoval si moje osobné údaje do veľkého hárku.
Naše noviny veľkými palcovými literami oznamovali senzačnú správu „V Rusku vypukla revolúcia. Vojsko sa vzbúrilo, front sa rozpadol a ústredné mocnosti obsadili z Ruska koľko chceli“. Už bolo vraj všetko dobre, len bolo treba vydržať! Mal byť dostatok obilia aj múky. Čoskoro sme ju mali začať dovážať z Ruska.
Články v tejto kapitole obsahujú úryvky z knihy Jána Balku „Život v piatich režimoch, 1.kniha, Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi“. Kniha vyšla tlačou na Slovensku, ale je vypredaná.
Ukázalo sa, že správy o nemeckom obsadení Bachmača nie sú pravdivé a že stanica bola 5. marca obsadená 6. plukom. Po uskutočnených prieskumoch boli správy o sile približujúcich sa nemeckých vojsk určitejšie a k Bachmaču bol 6.
Rozkaz k pohybu pluku nikoho neprekvapil. Dňa 1.marca 1918 stál 7. strel. Tatranský pluk pripravený k odjazdu.