Objavy písomných a archeologických faktov a artefaktov sa našťastie neskončili, pokračujú a budú pokračovať ďalej. Preto zostáva nádej, že budú raz objavené aj také písomné dôkazy, ktoré sú zatiaľ niekde dobre v utajení schované, a ktoré sa stanú priamym svedectvom dávnej kmeňovej histórie Slovákov. Takýto objav očakávam predo všetkým od oficiálnych slovenských historikov. Malo by byť ich profesnou povinnosťou, ešte lepšie ak osobnou ambíciou, aby sa na cestu objavovania vypravili sami od seba.
Kde treba začať s výskumnou činnosťou, uviedol profesor histórie Milan Ďurica. Vymenoval názvami mnohé desiatky dokumentov, ktoré čakajú na prebádanie slovenskými historikmi.
A treba, aby Slovenská republika v delegovanej komptencii na úrady štátnej správy vniesla poriadok do praxe, ktorá sa zaužívala a je tolerovaná pri stavebnej činnosti : napriek zákonnej povinnosti robiť najprv archeologický prieskum pri výkopových prácach na historických miestach sa tento prieskum ignoruje a bez neho sa bezohľadne rýpu obrovské diery do terénu, pričom nepochybne dochádza k zničeniu všetkých stôp po dávnej slovenskej národnej histórii. Dôvod je naporúdzi : územný výskum dávnej slovenskej histórie nemusí financovať Slovenská republika, ale súkromný stavebník. Dávna história Slovákov je cudzia stavebníkovi, preto nemá záujem, aby ju financoval. Naopak, je to Slovenská republika zastúpená štátnymi úradmi, ktorá musí byť prvoradým záujemcom, kto bude financovať výskum histórie slovenského národa. Pre Slovenskú republiku nie je prioritný výskum histórie starého Egypta alebo stredoamerických Mayov, ale výskum slovenskej histórie!
Je potrebné vytvoriť spoločenský tlak na to, aby spojili svoje sily slovenskí archeológovia, historici, etymológovia, jazykovedci a aby dosiaľ oddelené, navzájom izolované výsledky výskumov scelili a premenili na jednotnú proslovenskú interpretáciu slovenskej histórie, a aby ju nazývali a prezentovali prívlastkom slovenská doma i v zahraničí rovnako suverénnym spôsobom, ako to už stáročia robia ich zahraniční kolegovia v prípade histórie vlastných národov.
Raz je darmo : každý strom, ktorý žije, musí mať koreňovú sústavu, bez nej by nežil. Platí to aj o národnom kmeňovom strome. Národy, ktoré vlastnú koreňovú, teda kmeňovú sústavu poznajú, sú silné, lebo ich cit národnej prináležnosti je silný. Kto a prečo vytvára zdanie, a dokedy to bude trvať, že Slováci kmeňovú koreňovú sústavu nemajú?
Azda možno považovať za samozrejmé, a nie urážlivé, ak poviem, že Slováci právom očakávajú od svojich oficiálnych historikov platených zo svojich daní, aby konečne o slovenskej histórii otvorili širokú stavovskú diskusiu vo verejnoprávnych médiách a formou otvorených konferencií. Aby v diskusii mohli prezentovať svoje názory aj historici s diametrálne odlišnými názormi, ktorí sú doteraz vystrčení za dvere slovenskej oficiálnej historiografie. Ktorí nemajú možnosť svoju odlišnú interpretáciu slovenskej histórie verejne predstaviť preto, lebo im chýbajú finančné prostriedky na zaplatenie mediálneho priestoru alebo na vydanie kníh. Aby slovenská verejnosť poznala aj inú interpretáciu slovenských historických udalostí, nie len tú ošúchanú, ktorá už niekoľko desaťročí vyvoláva otázky márne čakajúce na uspokojivé a dôveryhodné odpovede.
Slováci majú právo žiadať od svojich oficiálnych historikov, aby sa im prestalo máliť argumentov svedčiacich v prospech dávnej slovenskej histórie a aby už konečne s istotou a nahlas začali doma i vo svete argumentovať slovami : toto je slovenské na základe toho a toho, toto nebolo tak, ale takto, toto je účelová lož, lebo argumenty hovoria v prospech Slovákov toto.
Existuje nemálo písomných historických prameňov, archeologických nálezov, dôkazov z oblasti etymológie a jazykovedy, ktoré vnášajú nové svetlo do poznania zafixovanej slovenskej oficiálnej historiografickej teórie a nie je správne, aby boli iné názory, než oficiálne, sústavne odmietané a vytláčané zo slovenskej historiografie ako nežiaduce.
Názory na históriu, a nie len slovenskú, sa neustále vyvíjajú. Pod ťarchou nových dôkazov sa prepisujú stáročia staré a zakonzervované historické pravdy. Preto je na mieste, aby sa tento trend prejavil aj v slovenskej historiografii.
Zostáva dúfať a veriť, že sa na slovenskú historiografiu nebude musieť poukazovať donekonečna tak, ako to vystihujú tieto citácie :
Tak už se jim podařilo vymyslet zdůvodnění ! Možná, že skutečně existují pravdy, které nesmějí nikdy zaznít! Opět se ukázalo, že se na vědce nemá moc dát.
História objavu civilizácie na rieke Indus je dôkazom toho, že bádatelia často rozpoznajú len to, čo sa hodí k ich vopred vytvorenému názoru.
Z historie Ruska a ruského lidu se, bohužel, nezachovalo téměř nic, co by nebylo zfalšováno nebo pokrouceno k nepoznání. Možná, že konečně přišel čas, aby se Rusové dozvěděli pravdu o své minulosti namísto historie, která je nám předkládána. Zde se ovšem nabízi otázka : Kdo vlastně z nahrazení minulosti nynější historií profitoval a profituje ? Komu to posloužilo?
Proč historici, když se jim to hodí, plně důvěřují Bibli nebo skandinávským ságám, ale když národní paměť protiřečí jejich představám o minulosti, prohlásí jí i zdroje jí podporující výmyslem? Pokud je to tak, jak je, pak z toho vyplývá, že historická věda byla vytvořena proto, aby produkovala pseudovědecké mýty!
- 16 views