Slovenská histografia, aká si?

História je... Dalo by sa uviesť veľa definícií. Kto chce, nájde si tú svoju. Mňa zaujíma to, čo je Slovákom z vlastnej národnej histórie oficiálne ponúkané, t. j. čo im ponúkajú štátom platení profesionálni odborníci na slovenskú históriu, historiografi a jazykovedci, a ako je tým historické vedomie Slovákov ovplyvňované.

História pre národ živá je tým, čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.

Táto myšlienka Ľudovíta Štúra nestratila platnosť a aktuálnosť ani po viac ako stošesťdesiatich rokoch. Lebo súčasní Slováci majú namiesto vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich vo svojich vedomostiach a v národnom cítení vír chaosu, a z neho vyplývajúcu neistotu, pochybnosť, ľahostajnosť, a v niektorých prípadoch odpor až nevraživosť. Dôvod je naporúdzi: všade tam, kde je potrebné vysloviť nebojácne historiografické stanovisko k udalostiam, okolnostiam a osobnostiam slovenskej histórie, zaznievajú z úst slovenských oficiálnych historiografických odborníkov nejasné, nie raz až krkolomné formulácie, ktorým žiaden laický priaznivec slovenskej histórie nerozumie. Z toho dôvodu sa tieto informácie nemôžu stať historickými vedomosťami.

Nejdem špekulovať nad tým, prečo to tak je. Len poukážem na skutočnosť, že to tak je napriek tomu, že súčasná slovenská historiografia má k dispozícii všetko, čo slobodné skúmanie histórie potrebuje, že má prístup k archívnym dokumentom kdekoľvek na svete, že má k dispozícii najnovšie poznatky z podporných vedeckých disciplín, že má prístup k výsledkom archeologických a haploskupinových výskumov, o ktorých v minulosti nemali slovenskí historici žiadnu vedomosť, a nado všetko – že má slobodu v bádaní kdekoľvek na svete a slobodu vo vyjadrovaní názorov, lebo tá v čase komunistického režimu neexistovala. Napriek tomu sú súčasné generácie Slovákov, a zdá sa, že aj tie budúce generácie ešte dlho budú, vzdelávané v histórii vlastného národa textami a názormi platnými pred niekoľkými desaťročiami, aj keď výsledky odborných výskumov odvtedy posunuli historiografické poznanie ďaleko dopredu.