Spomienky: Marta Styk

Po dlhom čase [48 rokov] si budem možno navždy čerstvo pamätať skore rano v kampe pod Prahou, kde moja rodina prenocovala jednu z noci nasej dovolenky v Cechach.

Skoro rano nas zobudil zvlastny hlas ktory sa niesol kampom. Spociatku sme mu nevenovali pozornost, ale ked sme poculi : "Vojska Varsavskej Zmluvy vtrhli do reopubliky.....," vyskocili sme vsetci zo stanu, rozhliadli sa po okoli a videli cely kamp v pohybe. Balili sa stany, ronily sa slzy a preklinali hlavy ktore to zavinili.

Nase deti boli male, nechapali o co ide, ale podla chaosu ktory bol vsade okolo, citili ze nieco nie je v poriadku. A veru nebolo. Hrozne chvile sme prezivali cestou domov, ked nas na ceste v noci zasiahla colona obrnenych aut a tankov postupujucich na zapad. Vytlacali nas z cesty, osvetlovali silnymi svetlami. Bola to strasna noc, noc sklamania, nebezpecia a neistoty z buducnosti.

Hlavne neistota z buducnosti. NEISTOTA, ktora nas zaviedla coskoro daleko za hranice republiky.

Marta Styk